Merkelovej vyjadrenia prišli v čase sporu vnútri nemeckej vlády a pred jej stretnutím s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Nemecká kancelárka sa nachádza v spore so svojím ministrom vnútra Horstom Seehoferom v súvislosti s jeho požiadavkou, aby boli niektorí žiadatelia o azyl vrátení už zo štátnych hraníc. Malo by ísť podľa medializovaných informácií o ľudí, ktorých žiadosti o azyl už raz v spolkovej republike zamietli, ktorí sú evidovaní v iných európskych štátoch alebo ktorí dorazili na hranice spolkovej republiky bez dokumentov totožnosti.
Merkelová je však proti jednostranným krokom, ktoré by oslabili Európsku úniu (EÚ). Vo svojom pravidelnom sobotňajšom videoposolstve označila migráciu ako jednu zo štyroch najväčších výziev, na ktorú musia nemeckí a francúzski lídri reagovať. Nemecká kancelárka sa s francúzskym prezidentom Macronom stretne na budúci týždeň v utorok spolu s ministrami vlád oboch krajín. Medzi ďalšie výzvy patria zahraničná a obranná politika a budúcnosť eurozóny, píše AP.
Seehofer a ďalší predstavitelia Kresťanskosociálnej únie (CSU) pohrozili vo štvrtok Merkelovej, že ak sa do pondelka nerozhodne pre ich líniu postupu na národnej úrovni, minister hoci aj bez jej súhlasu a súhlasu vládneho kabinetu rozhodne v rámci svojich právomocí – čo je z právneho hľadiska možné – o vracaní istej časti migrantov z hraníc.
Francúzsko a Taliansko: Azylový systém EÚ je nevyhovujúci
Taliansko a Francúzsko vyjadrili spoločne podporu „azylovým centrám“ EÚ, ktoré sa majú zriadiť v krajinách, kde mnoho migrantov začína svoju púť do Európy. V Paríži sa v piatok stretli francúzsky prezident Emmanuel Macron a nový taliansky premiér Giuseppe Conte.
Obaja lídri sa zhodli na tom, že súčasný systém sa musí reformovať. Macron navrhol vybudovanie migračných stredísk v krajinách odchodu migrantov vrátane Líbye. Predmetnú myšlienku nastolil šéf Elyzejského paláca už predtým. Mnoho migrantov podľa neho nemá žiadnu možnosť na získanie azylu v Európe, avšak na ceste mnohí zahynú alebo strávia mesiace v úbohých podmienkach a nakoniec ich vrátia späť.
Spracovávaním žiadostí o azyl v domovských krajinách týchto žiadateľov by sa mohlo predísť zmieneným problémom, domnieva sa Macron, ktorého cituje stanica BBC. Conte, šéf novej populistickej vlády Talianska, s navrhovaným plánom súhlasil a vyzval na rozsiahlu reformu súčasného systému.
Dublinské dohody hnevajú Talianov
Aktuálne migračné pravidlá EÚ nariaďujú, že uchádzači o azyl musia požiadať o ochranu hneď v prvej krajine, do ktorej v rámci Európskej únie dorazia – až na niekoľko výnimiek. Súbor daných predpisov je známy pod názvom Dublinské dohody.
To však v uplynulých rokoch kladie značné nároky na tzv. nárazníkové krajiny – predovšetkým Taliansko a Grécko, kde prichádza väčšina migrantov bez príslušných osobných dokumentov po tom, ako absolvuje riskantnú plavbu po Stredozemnom mori, často vo vratkých a preplnených člnoch.
Conte v tejto súvislosti vyhlásil, že „koncept krajiny prvého príchodu potrebuje prehodnotenie“ a Taliansko predloží svoju vlastnú „radikálnu zmenu paradigmy“. „Keď niekto vstúpi do Talianska, vstúpi zároveň do Európy,“ podotkol.
Potrebná reforma
Migračná reforma bude s najväčšou pravdepodobnosťou aj hlavnou témou na stretnutí lídrov EÚ, ktoré sa uskutoční koncom mesiaca, keďže množstvo členských štátov Únie zápasí s politickou dohrou prílevu migrantov.
Nová talianska koalícia, a najmä minister vnútra a predseda strany Liga Severu (LN) Matteo Salvini, prisľúbila tvrdý postoj k otázkam imigrácie, čo nedávno vyústilo do diplomatického sporu ohľadom osudu lode Aquarius.
Nikto veľmi neprotestoval
Hlasné odmietnutie Talianska prijať loď Aquarius s viac ako 600 migrantmi na palube nevyvolalo v ostatných európskych krajinách vlnu protestov. Dokladá to, že tá najtvrdšia rétorika ohľadom imigrácie si v Európe úspešne razí cestu, napísala agentúra AFP.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Taliansko za nezodpovedné, ale zostal v tom sám. Zdá sa, že pokiaľ ide o migračnú krízu, je ochrana vonkajších hraníc Európskej únie jediným bodom, na ktorom sa členské štáty po rokoch sporov zhodnú.
Naproti tomu taliansku vládu podporili Maďarsko a Slovensko. Európska komisia si však dala dobrý pozor, aby na niekoho neukázala prstom, a uspokojila sa s výzvami na solidaritu medzi členskými štátmi a na humánny postoj voči migrantom, ktorých treba zachrániť na mori.
Taliansko otočilo, môže za to nová vláda
To, že Taliansko neumožnilo lodi Aquarius zakotviť, je radikálne rozhodnutie, uviedol vedec z Nanteskej univerzity Yves Pascouau. Pripomenul, že v roku 2013, keď tiež zaznievali výzvy na solidaritu, sa Taliansko zachovalo presne naopak ako teraz a spustilo humanitárnu operáciu Mare Nostrum.
„Zmena na talianskej politickej scéne odráža zmenu, ktorú možno pozorovať v európskych štátoch všeobecne,“ povedal Pascouau. Kauza Aquarius podľa neho dokazuje, že „európska politická scéna sa pomaly mení a navrch získavajú reštriktívne a tvrdé postoje“ hlásajúce uzavretie hraníc.
Takéto názory dlhodobo zastávali krajiny višegrádskej skupiny (Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko), ktoré sa postavili proti kvótam na prerozdeľovanie utečencov v horizonte dvoch rokov, prijatým v roku 2015 počas vrcholu utečeneckej krízy (EÚ zaregistrovala 1,26 milióna žiadostí o azyl).
Už nie len V4
Spomínaný postoj sa už netýka len tejto úzkej skupiny.
„Európska únia bola spočiatku ostro rozdelená medzi Západ a Východ, ale to už neplatí,“ poznamenala Elena Sanchezová Montijanová zo španielskeho fóra CIDOB. Poukázala na to, aký mala protiimigračná rétorika úspech vo voľbách v niekoľkých krajinách, okrem iného v Taliansku a Rakúsku, kde krajná pravica nakoniec zasadla vo vláde.
Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá až do roku 2015 stelesňovala politiku otvorenej náruče, sa dnes podľa analytičky potýka v súvislosti s migráciou s „vážnou vnútropolitickou krízou“. Oponuje jej minister vnútra Horst Seehofer. A s týmto nemeckým ministrom a jeho talianskym náprotivkom chce rakúsky kancelár Sebastian Kurz vytvoriť „os ochotných“, skupinu odhodlanú bojovať proti nelegálnej migrácii.
Populistom vyhovuje neistota
Rakúsko, ktoré sa v júli ujme rotujúceho predsedníctva EÚ, oznámilo, že sa sústredí na vytváranie všetkých možných opatrení, ktoré umožnia „ochranu vonkajších hraníc“. Viedeň tiež potvrdila, že s ostatnými krajinami, napríklad Dánskom, pracuje na projekte, ktorý Európania až doteraz odmietali – vzniku prijímacích centier mimo únie, kde by úradníci triedili legitímnych žiadateľov o azyl a ekonomických migrantov, ktorých by vracali.
„Aj keď počet migrantov prudko klesol, politický význam tejto otázky v niektorých krajinách narástol,“ uviedol Stefan Lehne z nadácie Carnegie Europe. Vzbudzovanie obáv z migrácie je podľa neho hlavnou stratégiou populistov, ktorí v niektorých krajinách silnejú a ktorí majú najvyšší záujem na tom zachovať atmosféru neistoty.