Akú rolu zohráva medzinárodná spolupráca a rozvoj v riešení migrácie?
Migrácia je veľmi zložitý fenomén. Zapojení sú ľudia a vlády. A je to veľmi náročné, lebo hovoríme o ľuďoch, ktorí sú v pohybe. Zapojených je teda aj viacero vlád. Keď sa rozprávame napríklad o vzdelávaní na Slovensku, sme v kontakte so Slovenskom. V prípade, že riešime vzdelávanie v Senegale, tak diskutujeme s ním.
Ale, keď riešime migráciu, môže sa nám stať, že musíme hovoriť so Slovenskom a Senegalom. Za normálnych okolností takéto dve krajiny nemajú spoločné záujmy v tejto oblasti. Musíte pracovať s ľuďmi, ktorí migrujú, aby ste ich ochránili, aby nezomierali na mori či v púšti, aby sa nedostali do područia pašerákov, mafie. Potom tiež je potrebné chápať, prečo sa pohli z domovov. Možno je na Slovensku nejaký Senegalčan, ktorý ich zavolal. Azda hľadajú prácu či doma majú konflikt.
Je v tom Európska únia dobrá, v ochrane týchto ľudí a v pochopení ich motivácie?
Čo sa týka veľkej migračnej vlny, tak sme pomerne dobre pripravení. Ale deje sa to v Afrike. Tamojšie krajiny už až tak dobre pripravené nie sú. Za dva roky sme vykonali veľa v spolupráci s krajinami, cez ktoré vedú migračné cesty. Aby pochopili, že je to aj ich problém. V oblasti Sahelu existuje voľný pohyb osôb. Podobne ako v EÚ. Ale musí byť doplnený voľným pohybom polície.
Často na to nemajú krajiny kapacitu a vzdialenosti sú obrovské. Je to aj náš problém, lebo ľudia smerujú do Európy. Pomáhame štátom na migračných cestách, aby si uvedomili zodpovednosť. Napríklad s Nigerom spolupracujú Francúzsko a Španielsko. Projekt v hlavnom meste Niamey financuje Európska komisia. Spolupracujeme s nigerskou políciou, aby mala lepší prehľad o migračných trasách a mohla sledovať aj zločincov a zasiahnuť v prípade v potreby. Dlhší čas sme mali misie v Mali a Nigere, ktoré však robili niečo iné.
Čo to bolo?
S Mali a Nigerom sme sa rýchlo dohodli, že sa nebudeme orientovať len na policajnú prácu. Otvorili sme úrad v nigérijskom Agadeze, kde končí mnoho migračných trás cez Saharu. Okrem policajnej práce sa zameriavame na ekonomickú dimenziu. Do Agadezu smerovali dva lety týždenne z Paríža. Je tam nádherná púšť.
Zmenilo sa to však s hrozbou džihádistov a bezpečnostnými problémami. Turisti prestali chodiť. Lenže zostala celá infraštruktúra sprievodcov, autobusov, ľudí, ktorí dokonale poznajú púšť. Čo títo ľudia robia? Majú svoju dodávku. Môžu prevážať paradajky, zemiaky, zbrane, ľudí. Stačí povedať. Preto sme sa v Agadeze snažili vytvoriť alternatívne zdroje obživy. Je to zložité. Pašeráci vždy budú platiť viac.
Čo tým však chceme dosiahnuť. Zastaviť migračné toky?
Migrácia nie je zlá. Ja som migrant. Pochádzam zo Španielska a žijem v Bruseli. Je to otázka počtov. Keby sa všetci Slováci rozhodli odísť do Barcelony, nie je to nelegálne. Ale miestna polícia by sa pýtala, čo sa deje. Ak je na Slovensku 20 Senegalčanov, ktorí pracujú, tak možno len Slováci nie sú zvyknutí na černochov. Ale keby ich bolo 200-tisíc, tak sa otvorí otázka, či ich nie je priveľa, či majú všetci prácu. Problém je neregulárna migrácia. Chceme zastaviť skutočne problematických ľudí, a tých, ktorí by zomreli v púšti či na mori. A vytvoriť legálne možnosti na migráciu do Európy.
Ale zdá sa, že aj toto je kontroverzné pre krajiny visegrádskej štvorky.
Nie som správna osoba, ktorá by mohla hodnotiť vnútornú debatu v EÚ. Jedna vec je však jasná. Legálna migrácia je súčasťou pracovného trhu a tiež spoločnosti. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že EÚ bude potrebovať migrantov. Naše spoločnosti starnú. Je na členských štátoch, ako vytvoriť priestor pre migrantov. Pracujem na vonkajšej dimenzii s krajinami, ktorých sa migrácia týka tak, že strácajú ľudí a s nimi odchádzajú aj finančné prostriedky. Momentálne sa mnoho nádejí vkladá do návratovej politiky.
Je to problém?
Predstavte si, že na slovenskej ambasáde vo Washingtone zazvoní telefón a Američania vám povedia, že chcú do zajtra poslať 20-tisíc Slovákov domov. Čo urobíte? Zložíte a zavoláte Bratislavu, že máte problém. My žiadame, aby niektoré krajiny za niekoľko týždňov zvládli návrat tisícov svojich občanov. Mojou prácou je im v tom pomôcť.
Návratovú politiku však krajiny EÚ očividne zanedbali.
Nie je to len problém administratívnej kapacity, ale aj politický. Je zložité pre krajiny pôvodu akceptovať návrat všetkých ľudí. Preto v komunikácii s partnerskými štátmi využívame politické či rozvojové vzťahy, ktoré s nimi máme, aby sme diskutovali. Hovoríme im, že musia prevziať zodpovednosť za svojich ľudí, že je to aj ich problém.
Je to veľmi delikátna situácia na politickej úrovni, lebo v Afrike to má tiež emocionálny aspekt, ktorá siaha do koloniálnych čias. Čo sa týka ľudí, ak majú šancu vrátiť sa domov s nejakými peniazmi, prostriedkami, tak to za bežných okolností urobia. Spolupracujeme na tom s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu. Keď sme hovorili, prečo ľudia odchádzajú, tak o tom je veľká časť našej práce. Pomáhame vytvárať pracovné miesta, zlepšovať zdravotnícku starostlivosť a vzdelávanie. Aby zostali a budovali svoju krajinu.
Funguje to?
Opäť sme pri politike. Diskutujeme s predstaviteľmi štátov. Nejdeme im okresávať fondy ani zavádzať sankcie proti nim, lebo to nefunguje. Ale pokúšame sa im vysvetliť, že je to ich problém. Že je pre nás zložité vysvetľovať Slovákom, že vkladajú peniaze do fondov, aby pomohli, ale druhá strana nepomáha im. Robíme teda krízový manažment, snažíme sa odstraňovať príčiny migrácie a zároveň riešiť politické otázky. Od občianskej spoločnosti niekedy počúvame, že rozvojovú pomoc podmieňujeme ústretovým prístupom krajín k migrácii a ochotou prijať späť ľudí.
Tvrdím, že to tak nie je. Ale občianskej spoločnosti hovorím to isté, čo vravím partnerom v Afrike či Ázii. Za posledné tri roky som nezastavil jediný rozvojový program. Ale na druhej strane je veľmi zložité argumentovať, že nemôžeme používať rozvojovú politiku v konverzácii o migrácii, keď vieme, aké problémy máme doma v Európe. A všetci hovoria, aby sme niečo urobili.
Problém migrácie je veľmi ľahké manipulovať. V Afrike počujeme politikov, ktorí hovoria voličom, že Európania chcú poslať ich bratov späť, ale oni sa proti tomu postavia. A v Európe zase politici hovoria voličom, že odkázali Bruselu, aby poslal všetkých migrantov späť. Nepomáha to riešiť problém. Mojou prácou je vytvoriť európsky rozpočet tak, aby sme pokračovali v ovplyvňovaní situácie na základe záujmov a hodnôt EÚ.
V súvislosti s diskusiou o novom sedemročnom rozpočte únie maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Budapešť ho nepodporí, ak z neho pôjdu peniaze na pomoc migrantom. Ako to vnímate?
Nebudem komentovať alebo vysvetľovať takéto vyjadrenia. Ja sa snažím s partnerskými krajinami spolupracovať na rozvoji a zároveň v nich udržať vplyv EÚ. Pomáha to bez ohľadu, aké máte ciele v zahraničnej politike. Čím viac majú spolu únia a členské štáty vplyvu, tým je to lepšie. Je to tak aj so Slovenskom. Ako môžete prispieť? Môžete ísť do viacerých projektov v rôznych častiach sveta alebo sa sústrediť tam, kde niečo viditeľné dosiahnete. Pre mňa to nie je o tom, ako naplníte rozvojové ciele. Ale o tom, ako využijete tieto peniaze. Viac Slovenska v zahraničí znamená viac práce pre mimovládne organizácie a možností vytvorenia podnikateľských projektov. A viac Slovenska je aj viac Európy.