Izrael sa v Sýrii 'bráni' útokmi

Izraelské letectvo aj v utorok pokračovalo v leteckých útokoch na ciele ležiace na zvrchovanom sýrskom území. Tentoraz sa piloti z bezpečnej vzdialenosti zamerali na pravdepodobnú základňu šiitských ozbrojencov podporovaných Iránom. Konkrétne ležiacu na severovýchode Sýrie. Na hranici s Irakom. V blízkosti dedinky Al Hary. Ide tak o súčasť plánu "obrany" pred ozbrojencami, ktorých Tel Aviv zaradil na zoznam teroristov. Podobné aktivity s rovnakým cieľom uskutočňujú Izraelčania pravidelne aj na juhozápade Sýrie. V blízkosti svojej a jordánskej hranice. Ide o jednu z oblastí tzv. deeskalácie.

20.06.2018 09:01
Sýria, Homs, Foto:
Sýrčania vítajú príslušníkov vládnej armády v jednej z dediniek v provincii Homs.
debata (76)

„Je to v čase, keď sýrska armáda podporovaná ruským letectvom preberá postupne kontrolu nad jednotlivými provinciami. Poslednou bola Východná Ghúta,“ pripomína politológ Jevgenij Satanovskij citovaný portálom VKPnews. Ako v súvislosti s izraelským bombardovaním na severovýchode Sýrie konštatuje aj portál novín Al Vatan, rusko-izraelská dohoda o zastavení útokov na sýrskom území výmenou za stiahnutie iránskych síl a ich libanonských spojencov zo severnej izraelskej hranice hlbšie do sýrskeho vnútrozemia bola kulminačným bodom. Po tom, čo sa rozhovory Tel Avivu s Ammánom skončili neúspechom, čím vmanévrovali Moskvu do úlohy mediátora a garanta.

Potvrdili to napokon aj výsledky telefonického rozhovoru z minulej soboty medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

„Izrael veľmi dobre vie, že Rusko koncom minulého mesiaca začalo intenzívne rozhovory s USA a Jordánskom o situácii na juhu Sýrie,“ pripomína Daily Sabah, turecký provládny denník vychádzajúci v angličtine. Na základe doterajšieho vývoja noviny pripúšťajú, že Washington a Moskva sú pripravené vrátiť južné provincie Dará a Kunejtra pod kontrolu sýrskej vlády. Potvrdzovala by to napokon aj koncentrácia živej sýrskej vojenskej sily a ťažkej techniky v spomínaných provinciách. Zatiaľ však sýrska armáda v utorok podvečer začala mohutnú operáciu proti islamským radikálom na opačnej strane krajiny, na severovýchode Sýrie v oblasti mesta Dajr az-Zaur.

A na juhu, podľa Alexandra Lavrenteva, špeciálneho predstaviteľa ruského prezidenta pre otázky Sýrie, Moskva nevylučuje v záujme udržania poriadku v deeskalačnej zóne nasadenie príslušníkov ruskej vojenskej polície. Osvedčilo sa to už viackrát aj v iných častiach krajiny. „Je to však iba pomocný faktor,“ upozornil v Ženeve ruský diplomat. Spomínanú oblasť si zobrali v máji 2017 „pod patronát“ USA a Jordánsko. Ibaže dodnes viac ako 50 percent územia kontrolujú bandy islamských teroristov z tzv. Islamského štátu a Džabhát an Nusrá, ktorí odmietli ponuku Damasku vzdať sa.

„Kvôli správaniu USA nejde už o deeskalačnú zónu, ale o oblasť, ktorá je pre Damask časovanou bombou,“ upozornil ruský politológ Alexander Žilin citovaný portálom CentrAsia. Ako sa však v tejto súvislosti vyjadrila najnovšie Heather Nauertová, hovorkyňa ministerstva zahraničia USA, o situácii na sýrskom juhu rokovali telefonicky v pondelok šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov a jeho americký rezortný partner Mike Pompeo.

„USA potvrdili dodržiavanie záväzkov týkajúcich sa oblastí deeskalácie na juhozápade Sýrie, na ktorých sa v júli minulého roku dohodli prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump,“ vyhlásila Nauertová. Konkrétne sa tak stalo na prvom osobnom stretnutí oboch lídrov v rámci summitu G20 v nemeckom Hamburgu.

A sever Sýrie? Washington a Ankara tam už spoločne hliadkujú s cieľom „paralyzovať“ prípadné ambície kurdských milícií, ktoré ako jediné efektívne bojovali s radikálmi z tzv. Islamského štátu. USA tak po počiatočnej podpore Kurdov ich opäť položili na oltár „globálnych záujmov USA“. Na druhej strane, ako otvorene vyhlásil Binali Yildirim, turecký premiér citovaný agentúrou TASS, Turecko podľa neho plánuje vytvoriť nové bezpečnostné oblasti. Všade tam, kde doteraz operujú kurdské ozbrojené zložky Zjednotenej demokratickej strany (PYD), známe ako Ľudové jednotky sebaobrany (YPG), ako aj kurdské oddiely milície (YPJ).

Podľa Ankary sú napojené na tureckých „bratrancov“ z Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu. Háčik, ktorý prezident Erdogan a spol. účelovo ignorujú, je v tom, že na rozdiel od PKK, ktorá stojí za mnohými atentátmi v Turecku, YPG a YPJ s tým nemajú nič spoločné. A tak zo strany Ankary išlo a aj dnes ide o súčasť „prevencie“ aj s použitím vojenskej sily. Pritom, ako pripomína portál TopWar „ani sýrski Kurdi nikdy neútočili na Turecko“.

© Autorské práva vyhradené

76 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Sýria