Podarilo sa mu niečo, čo nedokázali jeho dedo Kim Ir-sen ani otec Kim Čong-il. Posilnil summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom legitimitu severokórejského diktátora Kim Čong-una?
Má to symbolickú dôležitosť. Severná Kórea samu seba od začiatku svojej existencie vníma ako cieľ zahraničného nepriateľstva. Teraz sa Kim Čong-un stretol s prezidentom Trumpom ako s rovnocenným partnerom. V roku 2000 to už vyzeralo tak, že Kim Čong-il bude mať schôdzku s vtedajším šéfom Bieleho domu Billom Clintonom. Diskutoval o tom s ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou, keď navštívila Pchjongjang. V Severnej Kórei sa summit Trump-Kim prezentuje tak, že KĽDR je rešpektovaná krajina a Kim Čong-un je svetový štátnik. Čo je ako zrkadlový obraz Trumpa. Ten tiež chce byť svetový štátnik.
Bola schôdzka s Trumpom dôležitá pre Kima aj do vnútra, v rámci riadenia krajiny?
Samozrejme, je veľmi limitované, nakoľko majú ľudia v Severnej Kórei možnosť vyjadriť názor alebo urobiť niečo s tým, čo robí ich líder. Ale u Kima teraz štát bude opätovne hovoriť o jeho svetovej úlohe, medzinárodnom uznaní, o jeho schopnostiach. Nie je to niečo nové, ale je to stále dôležité. Severnú Kóreu to potešilo. Singapur spravil všetko pre to, aby sa nekonali žiadne protesty súvisiace so summitom. Ale treba tiež povedať, že napriek tomu, ako sa KĽDR správa k svojim obyvateľom, niektorých úspech krajiny teší. V ázijských štátoch, ale aj na Západe, ľudí vzrušujú úspechy politických lídrov. Kim to v tomto zmysle zvládol.
Dá sa porovnať Kim Čong-un so starým otcom a s otcom? Nakoľko prispela osobnosť severokórejského lídra k tomu, že sa summit konal?
Kim Čong-un sa viac podobá na deda. Kim Ir-sen často cestoval, navštívil aj východnú Európu, bol aktívny člen Hnutia nezúčastnených krajín. Kim Čong-il bol uzavretejší. Keď som pôsobil v Pchjongjangu, tak sme s ľuďmi na ambasáde riešili aj to, či má nejaké deti. Lebo sme o tom počuli len rôzne dohady.
Zrazu sa objavila správa, že Kim Čong-nama, syna Kim Čong-ila, zadržali v Tokiu. Ale my sme si neboli istí, či vládca KĽDR má nejaké deti. Nevideli sme ich na verejnosti, ani jeho ženu. Keď bol mladý, tak ešte cestoval aj lietadlom, ale potom už nie. Na návštevy chodil vlakom maximálne do Ruska. Kim Čong-un sa snaží podobať na starého otca a zdá sa, že s ním má niečo spoločné aj povahovo. Viac cestuje po vlastnej krajine, je v kontakte s ľuďmi, prednáša príhovory.
Kim Ir-sen mal tradíciu, že na Nový rok sa Severokórejčanom prihovoril v rádiu. Kim Čong-il to nerobil. Jeho prejav len vyšiel v novinách. Kim Čong-un sa vrátil k tradícii novoročného prejavu. Neviem, možno sa na jeho správaní odrazilo štúdium vo Švajčiarsku. Je viac otvorený svetu a snaží sa využiť príležitosti, ktoré sa mu núkajú. Za to si zaslúži určité uznanie. Tak, ako si ho zaslúžil aj Trump. S Kimom sa rozhodli niečo urobiť. Samozrejme, mnohí z nás pochybujú, čo sa na summite podarilo dosiahnuť. Zdá sa, že ide viac o ilúzie.
Čo sa z toho dá vytvoriť, aký proces je potrebný po summite?
Deklarácia je veľmi málo konkrétna. Čo sa týka Trumpa, tak si nie sme vôbec istí, aký bude jeho prístup. Možno to bude fungovať, ale je naozaj potrebné si uvedomiť, že stojíme pred vážnym problémom. Severokórejský jadrový a raketový program predstavuje hrozbu. Je to dlhodobo budovaná infraštruktúra. Mnoho z jej súčastí je utajených a skrytých. Ako krajinu ako KĽDR dostanete od sľubov k reálnym krokom? Keď my hovoríme o denuklearizácii, tak chceme, aby sa Severná Kórea vzdala jadrových zbraní.
Ak denuklearizáciu spomína Kim, skôr má na mysli, že by sa možno niečoho vzdal, ale nie všetkého. Alebo by sa možno aj všetkého vzdal. Ale KĽDR chce, aby sa USA stiahli z Východnej Ázie. Určite by Severná Kórea minimálne rada videla, že Spojené štáty už nebudú poskytovať jadrový ochranný dáždnik Južnej Kórei a Japonsku. A v konečnom dôsledku ide Pchjongjangu o to, aby Washington stiahol svojich vojakov domov z Kórejského polostrova.
Netvrdím, že potom by Sever zaútočil na Juh. Ale vzťahy sa môžu zhoršiť. Na druhej strane juhokórejská armáda je dobre vycvičená a sofistikovaná. Už teraz sa však Tokio pýta Trumpa, čo myslí tým, že zastavuje vojenské cvičenia zo Soulom. Aj Južná Kórea má obavy.
V deklarácii Trumpa a Kima sa hovorí o možnom nastavení vzťahov. Zakladali ste britskú ambasádu, čo by bola vaša rada pre Američanov?
USA v roku 1994 súhlasili, že vytvoria v KĽDR styčný úrad. Stretol som Američanov, ktorí tam mali pôsobiť. Mali byť v priestoroch, kde sme nakoniec boli my Briti. Skončili sme tam, kde boli predtým východní Nemci. Ak by vznikla v Pchjongjangu americká ambasáda, bola by určite väčšia ako naša. Bolo by to niečo na spôsob Ruska a Číny. Vznik veľvyslanectva by mal vplyv na vzťahy.
Umožnil by USA a KĽDR, aby sa lepšie spoznali. Podobne program návratu pozostatkov amerických vojakov, ktorí padli vo vojne. Za môjho pôsobenia tento projekt fungoval. Ľudia, ktorí na ňom pracovali, sa v KĽDR dostali aj na miesta, kam nemohli ani diplomati. Program zrušila prvá vláda Georgea Busha, a bolo to hlúpe rozhodnutie. Hoci komunikácia nebola jednoduchá, projekt predstavoval kontakt so severokórejskou armádou.
Keď sme sa o KĽDR rozprávali v roku 2009, bolo to krátko po smrti Michaela Jacksona. Pýtal som sa vás, či Severokórejčania vedia, že svetoznámy spevák zomrel. Povedali ste mi, že väčšina ani nevie, že žil. Zmenilo sa v KĽDR za tie roky niečo?
Niektorí ľudia v Severnej Kórei majú viac informácií o svete. Je ich však málo. Krajina je stále dobrovoľne odrezaná od sveta. Ale o niektorých veciach, ktoré sa dejú na Západe, majú isté kruhy celkom dobrú predstavu. Napríklad o vede. To ich zaujíma a snažia sa držať krok. Samozrejme, súvisí to s vojenským aspektom režimu.
Trump na tlačovej konferencii po stretnutí s Kimom hovoril aj o tom, aké má KĽDR nádherné pláže, na ktorých by mohli stáť hotely. Pamätáte si pláže zo Severnej Kórey?
Realitný magnát sa v Trumpovi nezaprel. KĽDR má pláže. Na západnom pobreží je veľmi plytké more, na východnom hlboké. Sú tam niektoré pekné pláže s pár hotelmi, aj víkendové domčeky. Turizmus by mohol byť veľmi zaujímavý pre Severnú Kóreu z ekonomického hľadiska. Dala by sa využiť sieť letísk, hoci sú hlavne vojenské. Možno nakoniec budeme mať v KĽDR aj nejakú Trump Tower.