Najväčšiemu náporu sa ale veľká koalícia konzervatívnej únie CDU / CSU a sociálnej demokracie (SPD) vystavila sama, a to kvôli tvrdému sporu o migrácii medzi sesterskými stranami CDU a CSU, ktorý ohrozuje samotnú jej existenciu.
Takýto vstup do funkčného obdobia ešte dlhoročná šéfka vlády Merkelová, ktorá na čele Nemecka stojí od roku 2005, nezažila. Najprv strávila niekoľko mesiacov rokovaním o formovaní kabinetu, ktoré prekonalo všetky doterajšie časové rekordy, a potom po troch mesiacoch v úrade musí riešiť, či nebude prekonaný tiež rekord pre najrýchlejší pád vlády.
Príčinou zrejme najvážnejšej vládnej krízy, ktorej Merkelová vo funkcii kancelárky čelí, je spor o migrácii, ktorý sa už začína prelievať aj do ďalších oblastí. Kým minister vnútra a šéf CSU Horst Seehofer žiada, aby Nemecko zo svojich hraníc začalo vracať utečencov, ktorí už v inej krajine Európskej únie požiadali o azyl, Merkelová to s odkazom na európske právo odmieta.
Seehofer chce konať bez kancelárky
Situácia zašla tak ďaleko, že Seehofer pohrozil uvedením príslušných opatrení do praxe aj bez súhlasu Merkelovej. To by v spolkovej republike, kde ministri z ústavy musia rešpektovať politické mantinely dané šéfom vlády, prakticky nemalo obdobu, a zrejme by to viedlo k pádu vlády a dosť možno tiež rozpadu tradičného spojenectvo CDU a CSU.
K vyhrotenosti sporu podľa pozorovateľov prispieva to, že CSU na jeseň čakajú krajinské voľby v Bavorsku. Pretože sa strana obáva, že stratí väčšinu v tamojšom parlamente a že ju o dôležitú časť hlasov pripraví protiimigračná AfD, snaží sa v otázke migrácie pôsobiť čo najrozhodnejšie, a to aj za cenu, že tým oslabí vládu v Berlíne a kancelárku, ktorá je dodnes symbolom otvorenej migračnej politiky Nemecka.
Vážnym problémom je to, že sa spor o migrácii, v ktorom Merkelová od CSU dostala dvojtýždňové ultimátum pre nájdenie európskeho riešenia, začína prelievať do ďalších oblastí. Neuplynie tak prakticky deň, aby predstavitelia CSU kancelárku za niečo hlasno nekritizovali. V stredu sa predmetom ich tvrdej kritiky stala napríklad dohoda Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o európskych reformách.
Najviac kritizuje AfD
Šesťdesiattriročná kancelárka sa tak zatiaľ môže trochu paradoxne oveľa viac spoľahnúť na podporu zo strany SPD, ktorá za ňou stojí tak v otázke migrácie, ako aj európskych reforiem, než sesterskej CSU, v ktorej by zrejme časť politikov úspechu v bavorských voľbách pokojne obetovala vládu v Berlíne aj Merkelovú.
Jednoduché to veľká koalícia, ktorá Nemecku vládne už tretíkrát za posledné štyri volebné obdobia, nemá ale ani na širšej politickej scéne. Prakticky všetky jej kroky totiž tvrdo kritizuje AFD, ktorá každý deň vydáva niekoľko tlačových správ k činnosti kabinetu a nebojí sa ani kontroverzných vystúpenie v parlamente. Terčom kritiky, ktorá u časti verejnosti naďalej rezonuje, je všetko, počnúc migračnou politikou vlády, cez jej postup voči nemeckým automobilkám až po sankcie voči Rusku.
Sklamaný Macron aj odlišný Trump
Kabinet Merkelovej, ktorý zaťažil aj škandál okolo Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF), si príliš neoddýchne ani na medzinárodnej scéne, kde sa za uplynulých 100 dní naplno ukázali zásadne odlišné pohľady jeho a americkej administratívy na hospodársku politiku, iránsky jadrový program alebo migráciu. Tá naďalej zaťažuje tiež vzťahy spolkovej republiky so štátmi Višegrádu, vzťah s Francúzskom zase na čas skomplikovala pomalá reakcia na reformné návrhy prezidenta Macrona.
Či bude mať Merkelová vôbec možnosť v najbližších mesiacoch a rokoch tieto reformy presadzovať a zároveň pracovať na opätovnom zlepšení vzťahov so Spojenými štátmi alebo krajinami strednej Európy, by sa malo ukázať začiatkom júla. Vtedy už totiž má byť jasné, ako dopadol spor s CSU.