Keď neskôr osud priviedol tohto bratislavského Žida na územie, kde potom vznikol štát Izrael, preslávil sa ako zakladateľ sebaobrany, ktorá sa nazýva krav maga. V preklade z hebrejčiny to znamená boj zblízka.
Lichtenfeldovi vo štvrtok v Bratislave na Židovskej ulici odhalili pamätnú tabuľu a zároveň v Múzeu židovskej kultúry na tej istej ulici otvorili výstavu venovanú jeho osobnosti. "Je to prinavrátenie nezabudnuteľného človeka do prostredia, v ktorom vyrastal a ku ktorému sa celý život hlásil,“ zdôraznil riaditeľ múzea Pavol Mešťan.
Dodal, že Lichtenfeld sa zaradil medzi hlavné postavy vznikajúcej izraelskej štátnosti, lebo v jej ťažkých chvíľach prišiel s vlastným systémom sebaobrany, ktorá sa pritom osvedčuje aj v súčasnosti. "Splácame mu dlh, pretože na Slovensko nikdy nezabudol a, naopak, u nás sa o ňom dlho nemohlo hovoriť, čo mu bolo veľmi ľúto,“ prízvukuje Mešťan. (Totalitný režim bývalého Československa podporoval Palestínčanov v ich boji proti Izraelčanom.)
Syn pozoroval sebaobranu
Malého Imricha (ale vo všetkých prameňoch sa zaužívala skrátená podoba mena Imi) viedol k športu otec Samuel. "Prenášal na neho svoje skúsenosti,“ poznamenal Michal Vaněk, kurátor výstavy a zástupca riaditeľa múzea. "Imiho otec sa v mladom veku zapojil do cirkusu, kde predvádzal silové vystúpenia. Spoznal pritom viacero ľudí, čo ovládali rôzne techniky boja,“ pokračoval Vaněk.
Keď Samuel Lichtenfeld pracoval na polícii v Bratislave, kolegov učil odvrátiť útoky zločincov bez použitia služobnej zbrane. Imi sa často týmto tréningom prizeral, takže sa ľahko priúčal. Kým syn odišiel do zahraničia krátko po vzniku prohitlerovského Slovenského štátu, otec zostal v Bratislave; obišla ho síce prvá vlna deportácií do nacistických koncentrákov v roku 1942, ale o dva roky padol do chápadiel smrti. Najprv mal veľké šťastie, ale čoskoro sa stal pravdou opak. "V septembri 1944 ho priamo z deportačného vlaku vytiahol pod služobnou zámienkou policajný kolega, lenže potom niekto Samuela Lichtenfelda udal. Odvliekli ho do nacistického koncentráku v Auschwitzi, kde aj zahynul,“ povedal Vaněk.
Imi ako stroskotanec
Keď sa v máji 1940 Imi Lichtenfeld vybral do emigrácie, nalodil sa na parník Pentcho. "Bola to posledná loď, ktorá prešla cez blokádu na trase do Palestíny, ktorá sa nachádzala pod britskou správou,“ povedal Mešťan. Plavba trvala až päť mesiacov.
Po splavení Dunaja k Čiernemu moru sa kapitánovi nepodarilo získať námornú loď. Pentcho sa vydal na riskantnú plavbu (postavený bol na riečne podmienky). Lenže parníku sa pokazil kotol, stroskotal pri neobývanom ostrovčeku v Egejskom mori. Lichtenfeld, odhodlaný dostať sa do cieľa, nasadol s ďalšími štyrmi emigrantmi do záchranného člna. "Po štyroch dňoch plavby ich zachránila posádka britského torpédoborca,“ uviedol Vaněk. Briti ich vyložili v Alexandrii.
Lichtenfeld sa s vysokými horúčkami dostal do rúk lekárov, ktorí ho museli operovať, lebo mal vážny zápal ucha. Vážne poškodenie ucha zanechalo doživotné následky. Lichtenfeld tvárový nerv bol natoľko zasiahnutý, že mu ochrnula ľavá strana tváre. Nebol to však našťastie zdravotný hendikep, ktorý by mu znemožnil trénovať Židov v Palestíne na základe ním zostavených prvkov sebaobrany.
Lichtenfeld a krav maga
Jeden z panelov výstavy zobrazuje oceňujúce slová na adresu Lichtenfelda od Yarona Lichtensteina, jedného z jeho žiakov, ktorý je držiteľom špičkového, 9. danu v krav mage: "Zámerom môjho učiteľa bolo vyvinúť unikátne bojové umenie sebaobrany. Chápal to ako svoje posolstvo ľuďom židovského pôvodu, ako nástroj, ktorým sa môžu ochrániť, aby sa minulosť už nikdy nezopakovala.“
Lichtenstien považuje krav magu za najviac komplexné umenie boja na svete. "Lichtenfeld založil sebaobrannú časť na pozorovaní a pochopení chýbajúcich prvkov v tradičných bojových umeniach,“ vysvetlil. Prínos svojho učiteľa podčiarkol aj tým, že krav maga umožňuje dosiahnuť nevídanú kontrolu nad telom aj mysľou.
V Izraeli našiel Lichtenfeld nový zmysel života nielen v práci, ale aj súkromí. V meste Netanja, kde žil, sa spoznal so slovenskou Židovkou Ilanou, ktorá sa narodila v Hričovskom Podhradí (tiež v roku 1910). Prežila holokaust, po troch rokoch od skončenia druhej svetovej vojny emigrovala do Izraela. Oženil sa s ňou v roku 1960 po niekoľkých rokoch stretávania.
Lichtenfeld bol do Ilany zaľúbený do konca svojho života, ale mal ešte „inú lásku“. Pochopiteľne, že ňou bola sebaobrana, ktorej bol tvorcom. "Moja matka hovorievala, že v našom manželstve je na prvom mieste krav maga a až potom ja. Alebo vravela, že sa vydala za krav magu,“ úsmevne ju parafrázoval jej syn Yoav Arad. "Napriek tomu prežili spolu štyri desaťročia spoločného krásneho života až do Imiho smrti.“ zdôraznil.
Imi Lichtenfeld – zakladateľ krav magy
- Narodil sa 26. mája 1910 v Budapešti, ale jeho život od detstva až po emigráciu, keď mal 30 rokov, sa spájal s Bratislavou. Rodičia pochádzali zo slovenského územia niekdajšieho Rakúsko-Uhorska – otec z obce Mliečno, ktoré je teraz súčasťou Šamorína, a matka z Bátorových Kosíh. Zosobášili sa v roku 1905 vo vtedajšom Prešporku, dnešnej Bratislave, kde sa neskôr Samuel Lichtenfeld vypracoval na uznávaného policajného inšpektora, ktorý riešil najzávažnejšie kriminálne prípady.
- Syna Imiho podporoval otec Samuel v širokej škále športov. Oplatilo sa – v roku 1928 zvíťazil na československom šampionáte v zápasení juniorov a o rok neskôr už na majstrovstvách dospelých. Vyhral tiež národný turnaj v boxe a medzinárodnú súťaž gymnastov.
- Keď narukoval na vojenčinu, pôsobil v Bratislave pri delostreleckom pluku. Zamestnal sa ako učiteľ telesnej výchovy. V období rastúceho antisemitizmu, ktorý už mal násilné podoby, vytvoril v bratislavskej židovskej štvrti domobranu na ochranu príslušníkov komunity Židov.
- V máji 1940 emigroval zo Slovenského štátu, v ktorom sa stupňovala nenávisť voči Židom. Čakala ho strastiplná cesta na parníku, ktorý stroskotal; zo záchranného člna ho vzal na palubu britský torpédoborec. Na jar 1941 sa pridal k československým legionárom v Afrike a na Blízkom východe pod velením britských síl. O rok získal povolenie na vstup na britské mandátne územie Palestíny.
- Na teritóriu, kde neskôr vznikol štát Izrael, cvičil príslušníkov polovojenských organizácií, ktoré sa stali základom izraelskej armády. V armáde pôsobil približne 20 rokov, trénoval krav magu, čiže boj zblízka, ktorého bol autorom. Po odchode z armády prispôsobil toto umenie sebaobrany pre potreby civilistov.
- Ženu svojho života, s ktorou si vymenili obrúčky, našiel až v Izraeli. Ilana pochádzala zo slovenskej obce Hričovské Podhradie (počas Slovenského štátu ako Židovka prežila holokaust v úkryte u známych). Nemali spolu deti, Lichtenfeld však „vyženil“ nevlastného syna Yoava, s ktorým vychádzal tak úžasne, akoby bol jeho biologický otec. "Imi mi bol skvelý otec a úžasný rovnako ako dedko mojich detí,“ uviedol v spomienkach Yoav Arad.
- Lichtenfeld zomrel 9. januára 1998 v Netanji – v meste, v ktorom sa v Izraeli usídlil a kde sa spoznal s manželkou Ilanou. Dožil sa 87 rokov.