Dá sa bez zveličenia povedať, že Lichtenfeldovi patrí nezmazateľné miesto v izraelských dejinách?
Jednoznačne áno. Výnimočný odkaz zanechal nielen v Izraeli, ale na celom svete. Systém sebaobrany, ktorých vymyslel, totiž cvičia desaťtisíce ľudí v najrôznejších krajinách. Lichtenfeld sa stal medzinárodne výnimočnou osobnosťou.
Kde treba hľadať korene, ktoré ho priviedli k bojovému umeniu?
Od mladosti bol všestranný športovec. Venoval nielen boxu a zápaseniu, ale aj dobre plával a zvládol gymnastiku. Robil to na špičkovej úrovni. Sebaobrane sa priučil v období, keď v Bratislave začal bujnieť antisemitizmus. Dochádzalo k fyzickému napádaniu Židov na uliciach, Lichtenfeld preto s kamarátmi vytvoril skupinu na ochranu členov židovskej komunity. Neskôr, pred príchodom do vtedajšej Palestíny, pôsobil nejaký čas v československých légiách v Afrike. Všetky svoje skúsenosti zužitkoval v Izraeli, kde sa stal otcom krav magy.
Kedy prišiel do Palestíny, ktorá sa nachádzala pod britskou správou?
Povolenie na vstup dostal v roku 1942. Zapojil sa do podzemného hnutia, čo bol základ budúcej izraelskej armády. V jej radoch sa stal inštruktorom telesnej kondície a zároveň učil sebaobranu. Postupne vypracoval manuál krav magy.
Kládli naňho nejaké požiadavky?
Krav maga musela spĺňať podmienku jednoduchosti, čo znamená, aby sa ju takpovediac dokázal naučiť aj vojak, ktorý nie je v teréne, ale sedí pri písacom stroji. Vojaci potrebovali rýchlo získať zručnosť v sebaobrane, ktorá musela byť efektívna, čo sa Lichtenfeldovi podarilo. Keď odišiel z armády, prispôsobil krav magu civilným potrebám – pridal nové prvky, aby sa bežný človek dokázal ubrániť na ulici. Zároveň založil dve tréningové strediská pre verejnosť. Vychovával inštruktorov krav magy, ktorí pôsobia na celom svete, kde vedú školy tejto sebaobrany.
V čom spočíva rozdiel medzi krav magou a napríklad karate?
Karate má rôzne štýly – či už kata, alebo kumite, čiže sa uberá aj útočným spôsobom. Krav maga, naopak, je obranný štýl, aj keď je pravda, že sa rozvíja, lebo rôzne školy začali pridávať nové prvky. Vojaci, ktorí ovládajú krav magu, vedia aj zabiť, ale v prípade civilistov ide o výcvik, aby sa človek dokázal ubrániť pri útoku bez toho, aby agresorovi vzal život.
Udržal si Lichtenfeld puto s Československom, keď sa natrvalo usídlil v Izraeli?
Jeden raz sem pricestoval niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Potreboval si niečo vybaviť v súvislosti s osobnými dokladmi. Zároveň prišiel, aby vypátral muža, čo udal jeho otca, ale nepodarilo sa mu ho nájsť. Nacisti mu zavraždili otca v Auschwitzi v roku 1944. Socialistické Československo malo po väčšinu svojej existencie chladné vzťahy s Izraelom, čo sa podpísalo pod to, že sa už viac nevrátil.
Žid narodený v Budapešti, s nemecký menom, dospievajúci v slovenskom prostredí…
…typický Prešpurák, ktorého zdobili pekné mravy. Jeho známi o ňom hovorili, že v reštaurácii alebo v kaviarni nikto nemohol vytiahnuť peňaženku, lebo účet vždy išiel zaplatiť Lichtenfeld. Spomínali naňho ako na veľkého džentlmena. Označovali ho za aristokrata s rakúsko-uhorskou výchovou. Skrátka, mal staré dobré maniere.
Čo zaujme návštevníkov výstavy o Lichtenfeldovi okrem dobových fotografií?
Podarilo sa nám získať do expozície niekoľko autentických vecí. Vystavujeme policajný preukaz jeho otca, ktorý zapožičal Slovenský národný archív. Jeden z úspešných žiakov Lichtenfelda poskytol jeho džudogi. Tento športový úbor sa sem dostal až z Brazílie, od jedného inštruktora, ktorého vychoval. Tieto džudogi používal Lichtenfeld iba krátko, lebo v prvom rade si ich veľmi cenil a nechcel ich poškodiť. Daroval mu ich totiž predseda izraelskej džudistickej asociácie. Lichtenfeld si tieto džudogi párkrát obliekol, aby potešil šéfa tohto združenia, s ktorým sa kamarátil, ale cítil ich na sebe priveľké a ťažké. Cenný predmet je nôž, s ktorým trénoval v izraelskej armáde.
Čerstvo odhalená pamätná tabuľa Lichtenfeldovi sa nachádza na Židovskej ulici. Vyrastal tu, alebo to súvisí s blízkosťou Múzea židovskej kultúry, ktoré je na rovnakej ulici?
Pôvodný zámer bol osadiť tabuľu na Laurinskej ulici číslo 24, kde Lichtenfeldovci bývali. Lenže s vlastníkmi sa to nepodarilo vyriešiť. Tabuľa ešte mohla byť hneď v blízkosti na budove Divadla P. O. Hviezdoslava, ale mesto to nechcelo. Vysvetlenie znelo, že Lichtenfeld nebol umelec, ale športovec. Keďže nevyšla žiadna z dvoch možností, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko uviedlo, že má budovu na Židovskej ulici číslo 1, kde bola odhalená tabuľa. Dalo sa s tým súhlasiť, lebo v tejto časti mesta Lichtenfeld ochraňoval členov židovskej komunity pred útokmi.
