Rozhodnutie o nedeľnom minisummite EÚ v Bruseli vzišlo podľa hovorcu Európskej komisie po utorkovom stretnutí šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Merkelová je pod silným vnútropolitickým tlakom a v spore s ministrom vnútra zo sesterskej CSU Horstom Seehoferom. Ten hrozí, že od júla zavedie na nemeckých hraniciach systém odmietnutia vstupu migrantom, ktorí predtým požiadali o azyl v inom štáte EÚ, prípadne im bol azyl v Nemecku predtým zamietnutý.
Merkelová však varuje, že takýto systém by spôsobil v EÚ domino efekt. Kontroly na hraniciach by mohli postupne zavádzať jedna krajina po druhej. Nepriamo to potvrdil aj český premiér Andrej Babiš. Ten podľa Českej televízie vyhlásil, že ak Nemecko a následne Rakúsko zavedú pre migráciu hraničné kontroly, urobí tak aj Česko. Podľa Babiša na štvrtkovom stretnutí visegrádskej štvorky (ČR, SR, Poľsko, Maďarsko) s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom kancelár avizoval, že ak by Nemecko začalo vracať niektorých migrantov od svojich hraníc, Rakúsko by urobilo to isté. „Urobíme rovnaké opatrenia, pôjdeme na priechody a budeme kontrolovať hranicu,“ citoval Babiša portál ČT24.
Merkelová sa do budúcotýždňového riadneho summitu EÚ, ktorý sa bude zaoberať aj migráciou, snaží nájsť spôsob, ako problém vyriešiť. Na nedeľnom minisummite v Bruseli, kde budú najmä krajiny, ktoré majú s migrantmi skúsenosti, sa okrem iného malo diskutovať aj o dôslednom uplatňovaní dublinského systému, podľa ktorého migrant musí požiadať o azyl v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpi a tá zároveň nesie zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti. Tento systém však pri veľkých migračných vlnách vytvára neúmerný nápor na niektoré štáty na vonkajšej hranici EÚ, ako je Taliansko či Grécko. Preto sa v EÚ hovorí o reforme dublinského systému spoločnej azylovej politiky. Lenže už dva roky sa na nej členské štáty nedokázali dohodnúť pre spor o kvóty na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi jednotlivé štáty.
Nástupom populistickej vlády v Taliansku, kde je ministrom vnútra šéf krajne pravicovej Ligy Matteo Salvini, sa navyše postoj Ríma pritvrdil. Taliansky premiér Giuseppe Conte pôvodne nechcel na nedeľný minisummit ani vycestovať. Podľa médií sa však následne telefonicky dohodol s Merkelovou, že navrhnutý dokument záverov minisummitu nebude, takže neformálne stretnutie zrejme nebude mať nijaké závery.
Do Bruselu v nedeľu nepôjdu ani štáty visegrádskej štvorky, ktoré sa na tom dohodli na summite v Budapešti, čo zdôvodnili nesúhlasom s predpokladanými závermi schôdzky. Písomné pozvanie však ani nedostali, hoci ako poznamenal hovorca Európskej komisie Alexander Winterstein, pozvanie „je otvorené pre všetkých“. Záujem prejavilo 16 krajín – Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Grécko, Taliansko, Malta, Bulharsko, Chorvátsko, Slovinsko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
Podľa predchádzajúcich informácií okrem dodržiavania dublinských pravidiel sa na minisummite má hovoriť aj posilnení ochrany vonkajšej hranice EÚ a obmedzení počtu prichádzajúcich migrantov do Európy. Merkelová označila minisummit za „konzultatívne a pracovné stretnutie, po ktorom nebudú nijaké záverečné vyhlásenia“. Podľa nej sa má v nedeľu hovoriť o všetkých problémoch spojených s migráciou a zistiť, či „možno dosiahnuť dve, tri alebo i viacstranné dohody, ktoré by určite pomohli lepšie riešiť určité problémy“.
Bulharský premiér Bojko Borisov, ktorého krajina do konca júna predsedá EÚ, chce na minisummite navrhnúť okamžité uzavretie vonkajších hraníc EÚ. „Budem naliehať na okamžité uzatvorenie vonkajších hraníc celej EÚ,“ povedal v bulharskom parlamente v reakcii na interpeláciu týkajúcu sa postoja vlády k migrácii. Podľa neho by sa EÚ mala snažiť zvládnuť tisíce migrantov, ktorí sú už v EÚ, postarať sa o ľudí utekajúcimi pred vojnovými konfliktmi a ostatných poslať do ich krajín. Je tiež za vytvorenie centier mimo EÚ, napríklad v Líbyi a Turecku, kde by bolo možné zaoberať sa migrantmi ešte predtým, ako sa dostanú do Európy.
O vytvorení tzv. vyloďovacích centier v severnej Afrike, kde by Európania vracali migrantov zachránených na mori, sa má diskutovať aj na riadnom summite EÚ na budúci týždeň.