Erdogan vyhral turecké prezidentské voľby už v prvom kole

Turecká volebná komisia v noci na pondelok oznámila, že súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bol v nedeľňajších prezidentských voľbách opätovne zvolený na ďalšie funkčné obdobie v prvom kole volieb. Národná volebná komisia po sčítaní 97,7 percent odovzdaných hlasov vyhlásila, že Erdogan získal "absolútnu väčšinu" hlasov. Informovala o tom agentúra AP.

24.06.2018 09:21 , aktualizované: 25.06.2018 15:21
debata (73)
Recep Tayyip Erdogan vyhral prezidentské voľby. Foto: SITA/AP, Lefteris Pitarakis
Recep Tayyip Erdogan vyhral prezidentské voľby. Recep Tayyip Erdogan vyhral prezidentské voľby.

Podľa šéfa volebnej komisie by zostávajúci počet nesčítaných hlasov nemal výsledok, Erdoganovo znovuzvolenie v prvom kole prezidentských volieb, ovplyvniť. Viac informácií nezverejnil.

Podľa údajov zverejnených tureckou štátnou tlačovou agentúrou Anadolu, ktoré mali zodpovedať stavu po zrátaní väčšiny odovzdaných hlasov, porazil Erdogan v prezidentských voľbách hlavného protikandidáta Muharrema Inceho v približnom pomere 53 ku 31 percentám.

Erdogan po vyhlásení výsledkov v Ankare uviedol, že Turecko sa rozhodlo pre „boj proti všetkých teroristickým skupinám“. „Turecko podporilo ochranu demokracie, práv a slobôd, pokračovanie v reformách. Turecko podporilo rast, rozvoj, investície,“ povedal prezident. Zároveň poďakoval tureckým občanom a vyhlásil, že účasť vo voľbách bola najvyššia v histórii krajiny.

Recep Tayyip Erdogan vyhral prezidentské voľby. Foto: Reuters, GORAN TOMASEVIC
Recep Tayyip Erdogan vyhral prezidentské voľby. Recep Tayyip Erdogan vyhral prezidentské voľby.

Erdogan podľa AP v rámci televízneho príhovoru z Istanbulu už skôr vyhlásil za víťaza volieb a uviedol, že „národ mu zveril zodpovednosť za prezidentský úrad a výkonnú funkciu“, pričom narážal na rozšírené právomoci hlavy štátu po prechode Turecka na nový prezidentský systém vládnutia.

Erdogan zároveň oznámil víťazstvo Ľudovej aliancie, ktorú vytvorili vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a nacionalistická Strana národného hnutia (MHP), v súbežných parlamentných voľbách. Uvedené zoskupenie bude mať podľa neho „parlamentnú väčšinu“.

Opozícia sa vyjadrila, že bez ohľadu na výsledky volieb, bude v krajine v boji za demokraciu pokračovať. Podľa spravodajskej televízie BBC budú konečné výsledky volieb v Turecku zverejnené v piatok.

Prečo Erdogan nemal šancu prehrať

Novodobý turecký sultán Recep Tayyip Erdogan je aj po nedelňajšom hlasovaní naďalej prezidentom a rozhoduje o smerovaní 80 miliónov Turkov.

Erdogan napriek viacerým predpovediam vyhral už v prvom kole. Potvrdili to napokon už prvé neoficiálne výsledky prezidentských volieb. Podľa informácií z Ankary aj Erdoganova vládna Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) spoločne s koaličným partnerom obhájila väčšinu v parlamentných voľbách, ktoré sa konali spolu s prezidentskými.

„Tieto voľby sú osobitne dôležité. Turecko nimi prakticky uskutočňuje demokratickú revolúciu,“ vyhlásil v nedeľu popoludní v televízii NTV prezident Tayyip Erdogan po tom, čo odvolil v istanbulskom obvode Uskudar. Zároveň si pochvaľoval veľkú účasť, ale aj pokojnú atmosféru. Účasť napokon dosiahla približne 87 percent.

Málokto pochyboval o tom, či si Erdogan predĺži o ďalších päť rokov doterajšie, už takmer 16-ročné vládnutie nad 80 miliónmi Turkov. Líderskou stážou sa najnovšie svojrázne pochválil v tureckej televízii TRT.

„Vo VZ OSN sú iba dvaja skúsení politici. Na iných si nespomínam. Jedným som ja a druhým Putin. Ak si zoberieme dĺžku nášho pôsobenia vo funkcii prezidenta aj premiéra, tak dostaneme rovnako dlhý proces – 15 až 16 rokov,“ pripomenul turecký líder.

Napriek tomu si mnohí pred nedeľňajším hlasovaním kládli otázku: nový sultanát, parlamentná demokracia či demokratický sultanát? Ako pripomenula CNN, Erdogan viedol jasne v predvolebných prieskumoch. Hlavne po potlačení neúspešného pokusu o štátny prevrat v júli 2016 a následnej kontrole prakticky všetkých médií. Aj preto opozičné sily mobilizovali svojich stúpencov pomocou internetu. A Selahattin Demirtaš, líder opozičnej Ľudovodemokratickej strany (HDP), dokonca z väzenskej cely. V atmosfére trvajúceho výnimočného stavu, ktorý Erdogan predlžuje každé tri mesiace. Platnosť terajšieho sa končí 19. júla.

Po prvý raz volili Turci v jeden deň hlavu štátu aj zloženie parlamentu Otázkou však nebolo samotné víťazstvo v zápase o prezidentské kreslo, ale povolebné rozloženie politických síl v parlamente. Konkrétne koľko z 56 322 632 v­oličov v 180 065 volebných okrskoch dokáže na pôdu ústavodarného zhromaždenia premietnuť populárne heslo v sociálnych sieťach Tamam! (Stačilo!). V opačnom prípade Erdogan, ktorý Turkom naordinoval prezidentský systém riadenia štátu namiesto doterajšieho parlamentného, chce tak mať voľné ruky pri schvaľovaní zákonov bez diskusie v snemovni. Pritom parlament bude mať podľa novej ústavy 600 poslancov namiesto doterajších 550. Klesla aj hranica veku kandidátov na poslanecké kreslo. Má to vraj umožniť hlavne mladým ľuďom z vidieka, jednoznačne podporujúceho vládnutie Erdogana, presadzovať novú ústavu. Turci ju schválili v plebiscite v roku 2017 a začne platiť ihneď po voľbách. Podľa ústavy sa napríklad môžu do snemovne dostať iba strany, ktoré prekonajú desaťpercentné kvórum.

Na hladký priebeh volieb dohliadalo podľa agentúry Anadolu viac ako 50-tisíc policajtov. Turci žijúci v zahraničí, ktorých je v 51 krajinách zaregistrovaných takmer 1,5 milióna, mali možnosť uskutočniť svoju voľbu do 19. júna.

Tak ako vždy doteraz, aj teraz Erdogan v predvolebnej kampani nešetril nielen kritikou na adresu USA a Izraela, ale predovšetkým vymenovávaním doterajších vlastných úspechov a ďalšími sľubmi. K tým prvým, ako vyhlásil v televízii, patrí napríklad 50-miliardová investícia do rozvoja Istanbulu a trojnásobný rast počtu univerzít. K tým druhým zase vybudovanie v budúcom roku vedeckej základne v Antarktíde či výprava tureckých kozmonautov „v dohľadnej budúcnosti“. Väčšinu Turkov však trápi dnes, a po voľbách to nebude inak, v prvom rade pokles tureckej líry k doláru. Od začiatku roka je to 20 percent. V neposlednom rade je to aj pokles zahraničných investícií. Výsledkom je o. i. rastúci počet peňažných prevodov Turkov do zahraničných bánk napriek Erdoganom opakovanej výzve na „upevnenie líry“.

Problémom v očiach mnohých Turkov je aj vzťah ku kurdskej menšine túžiacej po nezávislosti, ale aj prílev sýrskych utečencov. A tak voľbám predchádzali špekulácie, ako napríklad na nemeckom portáli Deutsche Welle, podľa ktorých práve „hospodárska kríza môže ovplyvniť ďalší osud Erdogana“.

Časopis Foreign Policy si však myslí opak: Erdogan vyhrá v každom prípade. Podľa časopisu predčasné voľby boli totiž iba poslednou etapou premeny krajiny z parlamentnej na prezidentskú. Podľa ústavy funkcia premiéra bude minulosťou a „novodobý sultán“ bude vymenúvať a odvolávať ministrov a ich námestníkov, čo „určite nezverí nikomu inému“. Navyše, ako upozorňuje spomínaný časopis, „turecký prezident má bohaté skúsenosti s falzifikáciou volieb“. Jednoducho, Erdogan nemal šancu prehrať.

Prezidentskí kandidáti

  • 1. Tayyip Erdogan, súčasná hlava štátu
  • 2. Muharrem Ince – Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP)
  • 3. Meral Akšenerová – Dobrá strana
  • 4. Temel Karamollaglu – Strana blahobytu
  • 5. Dogu Perinček – Vlasť (Patriotic Party)
  • 6. Selahattin Demirtaš – Ľudovodemokratická strana (HDP)

Opozičná koalícia

  • 1. Nacionálno-ľavicová Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP).
  • 2. Proislamská Strana blahobytu (Fazilet Partisi/Saadet).
  • 3. Dobrá strana (IYI)
  • 4. Kurdská Ľudovodemokratickú strana (HDP)
Boris Latta, Pravda

Súbežné voľby poslancov

Štátne médiá informovali, že účasť vo voľbách bola vysoká a dosiahla takmer 87 percent.

Podľa tureckej televíznej stanice Halk TV jeho hlavný vyzývateľ Muharrem Ince v súvislosti s prezidentskými voľbami povedal, že nešlo o spravodlivý boj.

Volebná komisia taktiež oznámila neoficiálne výsledky súbežných parlamentných volieb, ktoré ukazujú, že do parlamentu sa dostane päť politických strán: Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Strana národného hnutia (MHP), najväčšia opozičná strana Republikánska ľudová strana (CHP), prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP) a Strana dobra (Iyi Parti – IP).

Turecko prešlo k prezidentskému systému

Pre Turecko predstavuje nedeľňajšie hlasovanie zlomový moment, ktorým sa končí prechod krajiny k prezidentskému systému. Táto transformácia začala referendom v roku 2017, v ktorom voliči tesnou väčšinou zmenu podporili. Moc bude po voľbách výraznejšie sústredená v rukách prezidenta, ktorý bude po zrušení funkcie premiéra môcť zostaviť vládu, vydávať dekréty a stanovovať rozpočet.

Kritici upozorňujú, že nový systém ohrozuje právny štát v Turecku, staronový prezident ale trvá na tom, že zmeny sú nevyhnutné pre bezpečnosť a stabilitu krajiny.

Po voľbách sa skončí výnimočný stav

Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja. Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.

Erdogan sľúbil, že po prezidentských i parlamentných voľbách už nebude predĺžený výnimočný stav, ktorý v Turecku platí od pokusu o štátny prevrat z júla 2016. Zároveň varoval, že ak sa znovu objaví teroristická hrozba, výnimočný stav môže byť kedykoľvek v krajine opäť vyhlásený.

Výnimočný stav vyprší 19. júla o 1.00 h miestneho času (18. júla o 23.00 h SELČ).

Turecko podozrieva desať cudzincov zo zasahovania do volieb

Turecko vyšetruje desať cudzincov, ktorí podľa podozrení Ankary „zasahovali“ do priebehu nedeľňajších predčasných prezidentských a parlamentných volieb. Informovala o tom turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.

S odvolaním sa na nemenované zdroje z tureckého ministerstva vnútra Anadolu spresnila, že ide o troch Francúzov, troch Nemcov a štyroch Talianov, ktorí sa vydávali za akreditovaných pozorovateľov.

Guvernér východotureckej provincie Agri podľa agentúry AP objasnil, že občania Francúzska sa s voličmi rozprávali o voľbách, avšak na zozname akreditovaných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) neboli. Preto si ich úrady predvolali na „vypočúvanie“.

Volebné miestnosti sa v Turecku zatvorili o 17.00 h miestneho času (16.00 h SELČ). Nedeľňajšie predčasné voľby boli považované za najväčšiu skúšku pre súčasného tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana i jeho stranu AKP, odkedy sa pred vyše 15 rokmi dostali k moci. Konali sa počas výnimočného stavu v krajine, ktorý bol zavedený po neúspešnom pokuse o štátny prevrat z júla 2016.

Opozícia označila volebné výsledky za manipuláciu

Turecká Republikánska ľudová strana (CHP), ktorá je najväčšou opozičnou silou v krajine, odmietla v nedeľu ako „manipuláciu“ čiastkové výsledky prezidentských volieb, pripisujúce zisk absolútnej väčšiny hlasov súčasnému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

Podľa údajov, ktoré mala vtedy CHP k dispozícii, podpora Erdogana vo voľbách v žiadnej chvíli nepresiahla 48 percent, uviedol podľa agentúry DPA pred novinármi v Ankare stranícky hovorca Bülent Tezcan. „Je to úplne otvorená manipulácia,“ dodal na margo výsledkov zverejnených štátnou tlačovou agentúrou Anadolu.

Na základe uvedených výsledkov, ktoré majú zodpovedať stavu po zrátaní takmer 70 percent odovzdaných hlasov, sa zisk Erdogana pohyboval na úrovni 55,2 percenta, čo by v prípade potvrdenia znamenalo jeho zvolenie v prvom kole volieb. Kandidát CHP Muharrem Ince bol druhým v poradí so ziskom 29,2 percenta. Náskok Erdogana sa však s pribúdajúcim podielom zrátaných hlasov znižoval.

Agentúru Anadolu obvinila z manipulácie volebných výsledkov aj prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP). Jej vyhlásenie sa však týka súbežných parlamentných volieb, v ktorých sa snaží prekonať desaťpercentnú hranicu ako podmienku vstupu do parlamentu.

Nezaobišlo sa to bez zranení

Dvaja ľudia utrpeli zranenia pri násilnostiach, ku ktorým došlo v tureckom okrese Suruč v provincii Šanliurfa počas nedeľňajších predčasných prezidentských a parlamentných volieb. S odvolaním sa na tureckú štátnu tlačovú agentúru Anadolu o tom informovala AP.

Anadolu bližšie informácie o tom, kto potýčku vyvolal, bezprostredne neuviedla.

Ako pripomenula AP, minulý týždeň v okrese Suruč, ktorý sa nachádza na juhovýchode krajiny, zahynuli štyria ľudia pri stretoch medzi prívržencami prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) a podporovateľmi vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Turecká ústredná volebná komisia zároveň oznámila, že dostala informácie o nezrovnalostiach pri hlasovaní. Podľa všetkého k nim došlo takisto v meste Suruč. Komisia doplnila, že úrady v tejto situácii už podnikli „nevyhnutné“ kroky.

Podľa údajov agentúry Anadolu prišlo do Turecka 415 volebných pozorovateľov z ôsmich medzinárodných organizácií. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala 234 pozorovateľov, Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE) 72, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) 35, Parlamentné zhromaždenia krajín Stredomoria (PAM) desať, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (PABSEC) päť, Parlamentné zhromaždenie krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (TURKPA) 15, Rada pre spoluprácu krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (CCTS) 21 a Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS) 23.

Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja. Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.

OBSE: Opozícia nemala rovnaké podmienky

Opozičným stranám neboli v rámci predvolebnej kampane v Turecku priznané rovnaké podmienky, zatiaľ čo úradujúci turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho vládnuca strana mali neprimerané výhody, a to vrátane mediálneho priestoru. Podľa agentúry Reuters to v pondelok oznámila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

„Obmedzenia, aké sme videli v základných slobodách, mali na tieto voľby dosah. Dúfam, že Turecko tieto obmedzenia čo najskôr zruší,“ povedal Ignacio Sánchez Amor, šéf krátkodobej pozorovateľskej misie OBSE v Turecku.

Pozorovatelia z OBSE však podľa Reuters ocenili vysokú volebnú účasť, ktorá dosiahla až okolo 87 percent. Tento fakt podľa nich demonštroval záväzok občanov k demokracii.

73 debata chyba
Viac na túto tému: #Recep Tayyip Erdogan #turecké voľby #turecká politika