Slovensko na summite zastupuje premiér Peter Pellegrini. Stretnutie bude o to zložitejšie, že na stole nie je len migrácia. EÚ sa bude zaoberať otázkami bezpečnosti, ekonomikou, obchodom, eurozónou či brexitom.
Dlhý summit
"Bude to dlhý a tvrdý summit. Pravdepodobne budú krajiny EÚ viac rozdelené ako jednotné,“ predpokladá odborníčka na EÚ Vladislava Gubalová z Globsecu. "Pôvodne mal byť tento summit zameraný na zmeny v eurozóne na základe návrhov Francúzska a Nemecka. Ale migrácia to zatienila,“ povedala pre Pravdu expertka.
Podľa Gubalovej má problém viaceré úrovne. "Na jednej strane sú tu členské štáty verzus inštitúcie EÚ. Ďalej ide o to, čo s migrantmi, ktorí prichádzajú do krajín EÚ ako Taliansko, Malta, Španielsko, Bulharsko. A čo s tými, ktorí sa dostanú ďalej. Je to otázka pre Rakúsko, ktoré preberá predsedníctvo Rady EÚ v júli. Problém je to aj pre Nemecko, kde to s bavorskými partnermi rieši kancelárka Angela Merkelová. A ešte je tu výzva ochrany vonkajších hraníc únie a zároveň schengenskej zóny voľného pohybu osôb,“ pripomenula Gubalová.
Merkelová má doma problém s bavorskou CSU a ministrom vnútra Horstom Seehoferom. Ten žiada, aby krajina vracala utečencov, ktorí už požiadal o azyl v inom štáte únie. Kancelárka chce o tom dvojstranné či trojstranné dohody s európskymi partnermi. Uzavretie nemeckých hraníc by vytvorilo tlak na Schengen. Pri dominovom efekte by hranice zatvárali ďalšie krajiny, ako tým už pohrozilo Rakúsko. CSU bude v nedeľu rokovať, ako ďalej, a z Berlína znejú hlasy, že spor by mohol dokonca položiť koalíciu.
Aké sú riešenia
Pellegrini v utorok v parlamente na európskom výbore zopakoval, že Slovensko nebude súhlasiť s povinným prerozdeľovaním žiadateľov o azyl. Je to dlhodobý postoj krajín visegrádskej štvorky, aj po prehre na Súdnom dvore EÚ, kde Bratislava a Budapešť napadli hlasovanie o kvótach.
Podľa Gubalovej sa zdá, že únia sa zhodne na vytvorení centier mimo jej územia, kde by spracovávala žiadosti migrantov zastavených na ceste do Európy cez Stredozemné more.
"Pokiaľ ide o koncept takzvaných regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ povedal na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti Ivan Korčok, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
Kristof Bender z Európskej stabilizačnej iniciatívy pripomína, že ustavičné zdôrazňovanie ochrany vonkajších hraníc je strašenie ľudí.
"Máme najnižší počet prichádzajúcich migrantov od roku 2015. Ale je pravda, že potrebujeme lepšie riešenia. Myšlienka spracovania žiadostí azylantov mimo EÚ však nebude fungovať. Prečo by niektoré štáty súhlasili s týmto postupom? Ako by to fungovalo? Neboli sme schopní nastaviť efektívne procedúry v Taliansku či Grécku. Ak to nedokážeme doma, ako by to mohlo dobre fungovať na Balkáne či v Afrike?“ reagoval pre Pravdu Bender.
Podľa experta je však dôležité, aby pri vstupe na územie EÚ čakalo migrantov efektívne, rýchle a spravodlivé azylové konanie. Bender pripomína, že je to nevyhnutné v Grécku, aby sa lepšie uplatňovala dohoda s Tureckom. A je to tiež potrebné v Taliansku.
"Musíme mať dohody s krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú, aby sme mohli vrátiť tých, čo nemajú nárok na ochranu. My by sme zase mali ponúknuť skutočné výhody týmto štátom, ako ročné kvóty na víza pre študentov a legálne pracujúcich,“ vysvetľuje Bender. "Tí, čo potrebujú ochranu, by ju mali dostať rýchlo. Mali by byť na základe dobrovoľnosti rozdelení medzi členov EÚ. Tí, ktorí na ňu nárok nemajú, by sa mali rýchlo vrátiť. Znížilo by to množstvo migrantov a umožnilo by to členským štátom dobrovoľne presídľovať utečencov z krízových oblastí bez toho, aby sa museli vydať na nebezpečnú cestu. Bolo by to lepšie pre každého. Pre EÚ, členské štáty, krajiny, z ktorých migranti prichádzajú, aj pre utečencov,“ myslí si odborník.