Spojenci z NATO sa ohradili voči kritickým listom Donalda Trumpa

, 03.07.2018 13:53, aktualizované: 21:41
NATO, cvičenie
Nórski vojaci na medzinárodnom cvičení členských krajín NATO v Lotyšsku. Autor: ,

Donald Trump zaslal spojencom z niekoľkých krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) ostro formulovaný list s výčitkou nízkych zbrojných výdavkov a hrozbou, že USA strácajú trpezlivosť, píše denník The New York Times. Spojenci z NATO sa ohradili voči kritickým.

List amerického prezidenta v júni smeroval napríklad do Nemecka, Belgicka, Nórska, Kanady, Talianska, Portugalska alebo Španielska.

Trump v liste varuje, že po viac ako roku sťažností, že spojenci neplnia záväzky kolektívnej obrany, môžu USA zvažovať reakciu. Zahŕňať by mohla zmeny v rozsahu americkej vojenskej prítomnosti vo svete, napísal newyorský denník.

„V Spojených štátoch je zrejmé sklamanie, že niektorí spojenci nedodržiavajú svoje sľuby,“ napísal Trump nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Znepokojená vraj nie je len vláda ale aj Kongres.

V podobnom tóne ako list Merkelovej je podľa The New York Times formulovaný aj list kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi, nórskej premiérke Erne Solbergovej alebo belgickému premiérovi Charlesovi Michelovi. Listov bolo údajne rozposlaných dvanásť, úplný zoznam príjemcov ale v médiách chýba. Noví členovia NATO zo strednej a východnej Európy v publikovaných odsekoch nie sú.

Spojenci sa ohradili voči kritike

Viaceré členské krajiny NATO sa ohradili voči listom Donalda Trumpa. Ten vystupňoval svoju kritiku pred budúcotýždňovým summitom Severoatlantickej aliancie, ktorý sa bude konať 11. až 12. júla v Bruseli.

Nórskej premiérke Erne Solbergovej napríklad napísal, že jej krajina je jediným členom Aliancie hraničiacim s Ruskom, ktoré nemá „vierohodný plán“, ako naplniť záväzok venovať na obranu dve percentá HDP. Belgicko Trump varoval, že americkí občania čoraz ťažšie chápu to, prečo si niektoré európske krajiny neplnia svoje záväzky v oblasti spoločnej obrany.

Nórsky minister obrany Frank Bakke-Jensen sa v utorok voči Trumpovým vyjadreniam ohradil tvrdením, že Nórsko podniká kroky k dosiahnutiu dohodnutej dvojpercentnej hranice. Na nové vojenské vybavenie napríklad podľa neho míňa oveľa viac, než to stanovujú ciele NATO.

Podobne zareagovali aj šéfka nemeckého rezortu obrany Ursula von der Leyenová, belgický premiér Charles Michel a kanadský minister obrany Harjit Sajjan.

„Stojíme za dvojpercentným cieľom, ktorý sme si stanovili. A sme pripravení prevziať v rámci aliancie veľkú zodpovednosť,“ zdôraznila v tejto súvislosti von der Leyenová, ktorú citovala agentúra AP.

Záväzky z Walesu

Členské krajiny NATO sa na summite vo Walese, ktorý sa konal po anexii Krymu Ruskom, dohodli, že ukončia škrty v obranných rozpočtoch a v priebehu desaťročia zvýšia svoje výdavky v tejto oblasti na dve percentá HDP. Na to, či je dohodnutá hranica záväzná, alebo má len charakter odporúčania, existujú rôzne názory.

Agentúra AP pripomína, že ani štáty, ktoré nespĺňajú dvojpercentnú hranicu, v skutočnosti nedlhujú Aliancii žiadne peniaze. Dohoda sa totiž týka prostriedkov, ktorú vyčleňujú na armádu vo svojich vlastných rozpočtoch. Na zdieľaní spoločného bremena sa okrem toho podieľajú aj nákupom nového vojenského vybavenia a podielom na operáciách NATO. Spojené štáty však napriek tomu dávajú na armádu viac, než všetky ostatné členské krajiny dohromady. V roku 2016 to bolo 3,61 percenta HDP, čo predstavovalo 664 miliárd dolárov.

#NATO #obrana #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku