Pri predchádzajúcich voľbách v septembri 2013 za Sobjaninom skončil na druhej priečke opozičný predák Alexej Navaľnyj s prekvapivo vysokým výsledkom viac ako 27 percent hlasov.
Tento rok Navaľného úrady nepustili do prezidentských volieb pod zámienkou právoplatného odsúdenia na podmienečný trest za údajné krádeže v procese, ktorý predtým spochybnil Európsky súd pre ľudské práva.
Sobjanin, ktorý stojí na čele Moskvy od roku 2010 a podľa prieskumov sa teší podpore asi tretiny voličov, tentokrát kandiduje nie ako uchádzač vládnej strany, ale ako nezávislý kandidát. Rovnako tak urobil v marcových prezidentských voľbách staronový prezident Vladimir Putin.
O funkciu starostu sa podľa agentúry Interfax pôvodne chcelo uchádzať 32 záujemcov, vrátane opozičných politikov Dmitrija Gudkova, Sergeja Mitrochin či Ilju Jašina. Gudkova však komisia odmietla, pretože získal len 72 namiesto najmenej 110 podpisov poslancov mestského snemu. Mitrochin zápolenie vzdal, keď si uvedomil, že tento filter neprekoná.
„Zázrak sa nekonal. Sobjanin rozhodol, že ma nepustí,“ posťažoval sa Gudkov a dodal, že „Moskva je odteraz naozajstný sultanát“. Zaprisahal sa tiež, že nikdy neuzná výsledky nelegitímnych volieb, do ktorých úrady nepustili opozíciu.
Podobne opozícia, ktorá sa stavia nevraživo proti Putinovom režimu, nie je zastúpená ani v ruskom parlamente.
Metropola zostáva jedným z mála miest, ktorých obyvatelia môžu pána radnice zvoliť priamo. V drvivej väčšine ruských miest bola funkcia voleného starostu zrušená a mesto spravidla spravuje manažér, vybraný vládnucou stranou.
Moskovčania budú starostu voliť 9. septembra, keď sa rôzne voľby odohrajú aj v ďalších ruských regiónoch.