„Ak ďalší signatári okrem Spojených štátov dokážu chrániť záujmy Iránu, bude Irán (v plnení dohody) pokračovať aj bez USA,“ dodal šéf iránskeho štátu po rokovaní, ktoré viedol so svojím rakúskym náprotivkom Alexandrom Van der Bellenom.
V tejto dohode, uzavretej v roku 2015, sa Irán zaviazal ku kontrolovateľnému obmedzeniu svojho jadrového programu. Výmenou za to majú byť postupne zrušené ekonomické sankcie, ktoré voči Iránu prijalo medzinárodné spoločenstvo.
Americký prezident Donald Trump v máji ohlásil odstúpenie USA od tejto medzinárodnej dohody, ktorú považuje za zlú. Ostatní signatári (Británia, Francúzsko, Nemecko, Čína, Rusko, EÚ) ju chcú zachovať, ale Irán si kladie podmienky, ak sa má dohodou ďalej riadiť. Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v júni nariadil začať prípravy na obnovu obohacovanie uránu, ak sa nepodarí dohodu udržať pri živote.
Vzhľadom na to, že Spojené štáty hrozia aj ostatným štátom, ktoré s Iránom ďalej obchodujú, nie je jasné, ako sa ostatní partneri mienia dohody držať. O jej záchrane chcú v piatok vo Viedni rokovať ministri zahraničných vecí partnerských štátov.
Alexander Van der Bellen po stretnutí s Rúháním zdôraznil, že Rakúsko a Európska únia chcú podporiť pokračovanie jadrovej dohody s Iránom. Podľa jeho vyjadrenia je tento medzinárodnoprávny akt „kľúčovým prvkom v nešíreniu jadrových zbraní“.
Iránsky prezident sa vo Viedni stretol tiež so šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Jukija Hámanom a varoval, že Teherán by mohol obmedziť svoju spoluprácu s MAAE. „Iránske jadrové aktivity mali vždy mierový účel, ale je to Irán, ktorý rozhodne o úrovni svojej spolupráce s MAAE,“ citovala Rúháního iránska agentúra IRNA.
Rúhání sa zišiel aj s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom, ktorý potom pred novinármi letmo spomenul tiež prípad pracovníka iránskej ambasády vo Viedni. Ten bol minulý víkend zadržaný v Nemecku na žiadosť belgických úradov pre údajné plánovanie teroristického útoku na iránskych exulantov v Paríži a rakúske ministerstvo zahraničia v utorok oznámilo, že požiadalo o zrušenie jeho diplomatickej imunity a pozvalo si na vysvetlenie iránskeho veľvyslanca. V súvislosti s prípadom bol takisto v Belgicku zadržaný belgický pár iránskeho pôvodu a vo Francúzsku ďalší muž iránskeho pôvodu.
„Očakávame plné vysvetlenie a chcel by som vám poďakovať, pán prezident, že ste nás ubezpečili o podpore pre toto objasnenie,“ povedal Kurz Rúhánímu, ktorý sa ku kauze nevyjadril vôbec.
Prípad mal dohru v Teheráne, kde si tamojšie ministerstvo zahraničia predvolalo veľvyslanca Francúzska a Belgicka a nemeckého chargé d'affaires. Podľa Teheránu by mal byť diplomat okamžite a bezpodmienečne prepustený.