Napriek tomu dramatická situácia v posledných hodinách panuje na juhovýchode krajiny, na hranici s Jordánskom, ako aj v blízkosti Izraelom okupovaných sýrskych Golanských výšin. Sýrska armáda s podporou ruského letectva pokračuje v eliminovaní islamských radikálov v rámci mesiac trvajúcej ofenzívy. Jej výsledky znepokojujú Západ.
„Na oslobodenom území boli uskutočnené tri humanitárne operácie v provincii As Suvajdá, v rámci ktorej rozdelili obyvateľom 4,3 tony potravín. Ďalších 2,3 v susednej provincii,“ cituje agentúra RIA Novosti z informácie ruského ministerstva. Ako pripomína portál EADaily, komisár OSN pre otázky utečencov Filippo Grandi informoval, že boje na juhovýchode prinútili k úteku 320-tisíc Sýrčanov. Nielen Damask to však považuje za účelovo zveličené číslo s cieľom za každú cenu zastaviť ofenzívu vládnych jednotiek. V tejto súvislosti ruský predstaviteľ v OSN Vasilij Nebenzia reagoval na nepriechodnosť katarského návrhu na štvrtkovom rokovaní BR OSN: „Je postavený na zastavení paľby, zatiaľ čo my presadzujeme boj s teroristami. Súhlasíme však s vytvorením humanitárnych koridorov pre tých, ktorí to potrebujú.“ Na pôde BR OSN sa však už menej hovorí o tom, ako riešiť osud tisícov sýrskych utečencov, ktorých, po tom, čo uviazli na hranici s Jordánskom a Izraelom, žiaden z nich nechce pustiť na svoje územie.
Obroda rozprášených teroristov
Pokračujúce boje s teroristami potvrdzujú predpoveď politológa Alexandra Žilina, ktorý ešte v máji upozornil: „Stále existujú strediská obrody už rozprášených banditov. Nie je vylúčené, že na tom majú podiel aj Američania, ktorí pomáhajú tisíckam radikálov dostať sa z kotlov, prezbrojujú ich a preorientovávajú na partizánsky spôsob boja so sýrskymi a ruskými silami.“ Ukazuje sa však, že je to čoraz ťažšie. Odporcovia režimu v Damasku totiž už po niekoľkýkrát s pomocou Jordánska obnovili rokovanie s ruskými diplomatmi o prímerí. Zatiaľ však odmietajú prijať podmienku Moskvy, podľa ktorej sa majú bezpodmienečne vzdať.
Západ má obavy
S blížiacim sa americko-ruským summitom na najvyššej úrovni v Helsinkách (16. 7.) aj Bloomberg špekuluje, že Donald Trump a Vladimir Putin sa okrem iného dohodnú aj na stiahnutí napríklad iránskych vojenských poradcov, a vôbec Teheránu, zo Sýrie. Podľa vyjadrení Moskvy však ide o zbožné želanie.
„Je to absolútne nereálne,“ reagovala ruská strana, čo najnovšie potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov citovaný portálom EADaily s tým, že „nie je to na programe summitu v Helsinkách“.
Výhrady má aj Izrael
Situáciu v Sýrii kontroluje triumvirát Irán, Turecko a Rusko, čo sa, aspoň podľa posledných reakcií, nepáči Tel Avivu. Napriek tomu, že izraelskí politickí lídri opakujú, že „nemajú v úmysle zasahovať do sýrskeho konfliktu“, už niekoľkokrát letecky zaútočili na sýrske vládne sily. Rovnako ako americkí piloti. Otázkou však je, ako budú reagovať na dodávky ruských obranných raketových komplexov S-300 a S-400 do Sýrie. Izrael však nezaháľa. Podľa AP sústredil v posledných hodinách na hraniciach so Sýriou ďalšie tanky a delostrelectvo a hrozí ďalšími preventívnymi údermi. Obáva sa vraj vpádu sýrskych jednotiek do tzv. demilitarizovanej zóny OSN na Izraelom okupovaných sýrskych Golanských výšinách.
„Musíme potvrdiť a urobiť všetko preto, aby sme Rusku a vláde Asada dali jasne najavo, že neprijímame sýrsku ozbrojenú prítomnosť v oblastiach, ktoré musia byť demilitarizované,“ vyhlásil Gilad Erdan, minister vnútornej bezpečnosti, v rozhovore pre denník Jediot Ahronot. Nie je tajomstvom, že Izrael, na pozadí končiacej sa občianskej vojny v Sýrii, intenzívne rokuje s Damaskom pri sprostredkovaní Moskvy o tzv. červených líniách, ktoré podľa Tel Avivu prezident Asád „nesmie prekročiť“. Nie je vylúčené, že práve spomínaný problém bude jedným z bodov najbližšieho rokovania premiéra Benjamina Netanjahua v Moskve.
Moskva medzi dvomi kameňmi?
V súvislosti s ruskou vojenskou účasťou v sýrskej operácii a úlohou Moskvy ako diplomatického sprostredkovateľa stojí za pozornosť pohľad Andreja Devjatova, veterána vojenského spravodajstva. „Pôvodne vyzerajúce vynikajúce víťazstvo nad zakázanými teroristami tzv. Islamského štátu v Sýrii sa napokon zmenilo na provokáciu priameho konfliktu medzi iránskou teokraciou a sionistickým Izraelom, v ktorom sa Rusko ocitlo ako medzi dvoma kameňmi.“