Nakoľko je heslo rakúskeho predsedníctva Rady EÚ – Európa, ktorá chráni – len politické motto a do akej miery je spojené s reálnymi iniciatívami a legislatívou, ktorú bude Viedeň v najbližšom polroku riešiť?
Slogan je fráza, ktorú už použila Európska komisia aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Samozrejme, že je to odkaz. V tom zmysle, že rakúska vláda sa chce zaoberať bezpečnosťou, kontrolou migrácie a zlepšením ochrany vonkajších hraníc. Ale toto heslo má v podaní Viedne isté limity. Napríklad Macron, keď hovoril o Európe, ktorá chráni, tiež spomínal migráciu, ale pridal k tomu aj sociálnu dimenziu EÚ. Toto nie je veľmi súčasťou rakúskeho odkazu. Migrácia a azylová reforma v podaní Viedne zatienia väčšinu otázok. Keď politici hovoria o iných veciach, tie sa rýchlo prepoja s migráciou, hoci v záveroch Európskej rady sa uvádza, že oproti roku 2015 sa počet neregulárnych migrantov znížil o 95 percent. Rakúske predsedníctvo však bude musieť riešiť zavádzanie do praxe toho, čo júnový summit dohodol. Stále je potrebné nájsť kompromis o dublinskom azylovom systéme. Diskusia o migrácii bude pokračovať aj v súvislosti s kampaňou týkajúcou sa budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu.
Ako to ovplyvní voľby?
Viacerí politici vyhrali hlasovanie vo svojich krajinách práve využitím otázky migrácie. A tak sa tejto diskusie nevzdajú len preto, že máme o 95 percent prichádzajúcich ľudí menej. To pre politikov nie je dostatočný argument. Je v poriadku povedať, že nechceme, aby sa opakoval rok 2015. Ale situácia sa zmenila.
Rakúsko prevzalo predsedníctvo Rady EÚ, Slovensko vedie od 1. júla visegrádsku štvorku. Aké kontakty Viedeň plánuje s V4?
Migrácia je jedna z vecí, kde má Rakúsko v niektorých otázkach blízko k visegrádskej štvorke. V záveroch posledného summitu EÚ sa hovorí o dobrovoľných kvótach. V4 to teší. Nie je však celkom jasné, aké budú ďalšie kroky rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza na európskej scéne. Zdá sa, že má oveľa bližšie k holandským postojom ako k visegrádskej štvorke. Neočakávam nejaké špeciálne stretnutia s V4. Kurz opakuje, že chce budovať mosty v rámci únie, že sa sústredí na dialóg.
Bude to fungovať?
Uvidíme, aké možné konflikty sa vyskytnú. Čo sa týka bezpečnosti v Európe, takmer všetci súhlasia, že je potrebné zlepšiť a posilniť manažment vonkajších hraníc. Samozrejme, závisí to od toho, kto na to koľko vynaloží peňazí, ale je to prvok, pri ktorom sa únia môže pohnúť vpred. Neočakávam veľký pokrok v prípade rokovaní o budúcom sedemročnom rozpočte únie, takže to nebude významný zdroj konfliktu. Viedeň tiež na január posunula riešenie sociálnych dávok pre rodičov, ktorých deti žijú v zahraničí. Rakúsko by chcelo mať hladké a neutrálne predsedníctvo. Ale o rozpočte sa bude rokovať, takže pri detailoch sa môže vyskytnúť aj napätie. Ak má ísť viac peňazí krajinám, ktoré prijímajú a integrujú migrantov, niekto to musí zaplatiť. Čo by malo znamenať menej financií z kohéznych fondov pre niektorých členov V4. Ako však vravím, tak ďaleko ešte v rokovaniach nie sme. A Viedeň zdôrazňuje prístup dialógu. Neviem, či to platí, ale v Rakúsku hovoríme, že sa snažíme o kompromis ešte predtým, ako vidíme konflikt.
Čo chce Kurz vyťažiť z predsedníctva v Rade EÚ?
Myslím si, že chce podporiť svoj imidž. Že má tvrdé postoje, čo sa týka migrácie a bezpečnosti, ale na druhej strane dokáže uzatvárať dohody. Chce ukázať, že dokáže byť čestný vyjednávač. Čo má súvis aj s domácou politikou. Kurz chce, aby sa koaličný partner Slobodná strana Rakúska (FPÖ) správala neutrálne, čo sa týka európskych tém.
Ako sa k tomu FPÖ postaví? Nie je to strana, ktorá by práve milovala EÚ.
Predpokladám, že FPÖ sa bude snažiť byť pomerne umiernená, čo sa týka kritiky únie. Celá Európa je tvrdšia na migrantov. FPÖ to vyhovuje. Nemyslím si, že by nejako podkopávala predsedníctvo. Dúfam, že sa to nestane. Na druhej strane sa však na FPÖ sústredí viac pozornosti a bude pod tlakom. A po predsedníctve s nastupujúcou kampaňou pred eurovoľbami strana bude musieť meniť umiernené európske postoje, lebo v opačnom prípade jej voliči nebudú spokojní.