„Pred pamiatkou nevinných obetí vyzývam všetkých, Ukrajincov a Poliakov, ku kresťanskému odpusteniu. Na vzájomné odpustenie, nie na pomstu, nás z nebies nabádajú všetky nevinné obete bratovražedných bojov medzi našimi národmi,“ povedal Porošenko pri odhalení pomníka na mieste, kde poľskí partizáni v marci 1944 zmasakrovali niekoľko sto ukrajinských civilistov, vrátane žien a detí. Dedinu potom vypálili, podobne ako šesť ďalších ukrajinských obcí toho dňa.
Porošenko podľa agentúry Interfax zdôraznil, že Ukrajinci si hlboko vážia pamiatku Poliakov, ktorí sa stali obeťami etnických čistiek na Volyni v rokoch 1943 až 1944.
Poľský prezident Andrzej Duda sa v katedrále v Lucku zúčastnil na omši, ktorú slúžili preláti a ktorým odovzdal kríž venovaný pamiatke zavraždených Poliakov. Tieto „obete genocídy“ tiež uctil symbolickou návštevou už neexistujúcich poľských dedín v okolí mesta a položením venca na hromadnom hrobe bezmenných obetí.
„Udalosti vo Volyni neboli žiadnou vojnou medzi Poľskom a Ukrajinou, bola to obyčajná etnická čistka. Išlo o vyhnanie Poliakov z tohto územia,“ povedal Duda, ktorý tiež spomenul, že obeťou tejto „genocídy“ sa podľa odhadov stalo 100 000 Poliakov. O túto historickú pravdu sa podľa neho musí opierať budovanie vzťahov a priateľstva medzi oboma štátmi a národmi.
Podľa poľských historikov ukrajinskí nacionalisti z UPA, zvaní tiež banderovci, na Volyni a v Haliči zabili 100 000 Poliakov. Tieto masakre vrcholili v „krvavú nedeľu“ 11. júla 1943 koordinovaným útokom UPA na 150 poľských dedín. Ukrajinskí historici naopak tvrdia, že Poliaci pri odvetných aj preventívnych akciách zabili asi 12 000 Ukrajincov. Kyjev hovorí o vojnových zločinoch a etnických čistkách, Varšava o genocíde. Vlani ukrajinské úrady v odvete za odstránenie pomníka UPA, postaveného bez povolenia v jednej poľskej obci, zakázali ďalšie pátranie po poľských obetiach vojny na ukrajinskom území a ich exhumáciu.