Erdogan je prvým sultánom nového Turecka

"V pondelok prešlo Turecko od parlamentného k prezidentskému systému riadenia štátu. Prezident Recep Tayyip Erdogan tak získal moc, ktorú pred ním nemal žiaden politický líder. Je prvým sultánom nového Turecka," zhrnul nemecký portál Deutsche Welle vývoj v súvislosti s inauguráciou novodobého tureckého "otca národa".

09.07.2018 18:00
Turecko, Erdogan Foto: ,
Recep Tayyip Erdogan skladá druhýkrát sľub tureckého prezidenta.
debata (17)

Prvý, Mustafa Kemal Atatürk, leží v mauzóleu Anitkabir, kam sa Erdogan odobral ihneď po zložení prísahy v parlamente. Poklonil sa politikovi, ktorý orientoval krajinu na Západ, riadil ju svetskou ústavou a za jeho vládnutia i po ňom štát dôsledne kontroloval náboženstvo. Dnes je to väčšinou opačne. Erdogan zároveň avizoval, že po zložení sľubu zruší výnimočný stav. Po tom, čo dosiahol väčšinu zo svojich predvolebných cieľov, ho totiž už nepotrebuje.

Finálna kádrová čistka

Predohrou slávnostnej chvíle však bola, aspoň podľa Ankary, finálna kádrová čistka, ktorej obeťou sa stalo ďalších 18 632 ľudí. Rozšíria tak už množinu 130-tisíc „nepriateľov Turecka vyhodených na ulicu, ale väčšinou uväznených v preplnených väzniciach. V poslednej várke, aspoň podľa prezidentovho dekrétu podpísaného v nedeľu, boli už tradične príslušníci armády (viac ako 6 000), polície (9 000), približne 200 vedcov a asi 650 učiteľov. Svoju činnosť ukončili nedobrovoľne dve redakcie, jeden televízny kanál a 12 spoločenských organizácií. "Podľa vládnych miest predstavovali hrozbu pre štát,“ informoval aj portál Bloomberg.

Prezidentský systém

V prípade samotného prechodu k prezidentskému systému riadenia štátu nie je však ešte stále jasný jeho konkrétny obsah. Upozornil na to aj turecký politológ Ersin Kalaysoglu z univerzity Sabandži.

„Doteraz existujú iba diskusie o tom, ako systém bude vyzerať vo všeobecnosti, zatiaľ čo spoločnosť, ale ani politológovia nevedia presné detaily,“ upozornil Kalaysoglu. Podľa neho neobstoja ani Erdoganom opakované príklady prezidentskej vlády v USA alebo poloprezidentskej vo Francúzsku.

„Napríklad prezident USA nemá právo rozpustiť Kongres, zatiaľ čo Erdogan to môže urobiť v prípade parlamentu a vypísať nové voľby. Vo Francúzsku parlament vymenúva členov Ústavného súdu a v novom Turecku to bude robiť prezident,“ pripomína turecký politológ s tým, že v USA aj vo Francúzsku existuje občianska spoločnosť, ktorá v Turecku neexistuje. Napriek tomu väčšina odborníkov sa zhoduje, že najväčšie problémy bude mať prvý sultán nového Turecka v zahraničnopo­litickej oblasti. Mohla by to potvrdzovať už utorková návšteva severnej, Tureckom okupovanej, časti ostrova Cyprus. Okrem Ankary totiž nik neuznáva tzv. Severocyperskú tureckú republiku. Vzápätí si to Erdogan namieri do Baku, kde podľa očakávania o. i. opätovne podporí Azerbajdžan v jeho dlhoročnom spore s Arménskom o Náhorný Karabach.

Mýtický Fethullah Gülen a ďalší

Kľúčovými v zahraničnopo­litickej oblasti však ostávajú pre Ankaru problémy s EÚ a USA, ktoré podľa politológov sú dnes najhlbšie v doterajšej histórii. Hlavne v prípade vzťahu k Washingtonu. V tejto súvislosti sa spomína Fethullah Gülen, ktorý podľa Erdogana stojí za neúspešným pokusom o prevrat a dnes ho USA odmietajú vydať Turecku. V neposlednom rade je v hre americká podpora Kurdov v Sýrii, ktorých Ankara považuje za teroristov. Do slepej uličky turecko-americké vzťahy zahnalo ešte hlbšie rozhodnutie Ankary kúpiť od Ruska obranný raketový komplex S-400. Podľa tureckého politológa Doga Ergila vodou na mlyn v tomto smere je aj výsledok najnovšieho prieskumu verejnej mienky.

„Vzťah obyvateľov Turecka k USA je horší ako k Iránu. V tureckej spoločnosti čoraz viac prevládajú protiamerické a protieurópske nálady. A to bez ohľadu na Erdoganovu politiku,“ vysvetľuje Dog Ergil, donedávna ešte profesor ankarskej univerzity. Jeho ruský kolega Amur Gadžiev, odborník na tureckú problematiku, nezabudol pripomenúť aj „ruský podiel“ na budovaní Erdoganovho silného politického zázemia. Potvrdzovala by to napokon, ako informovala turecká agentúra Anatolia, aj účasť ruského premiéra Dmitrija Medvedeva medzi 22 hlavami štátov, 28 premiérmi a šéfmi parlamentov, ako aj 6 lídrami medzinárodných organizácií na slávnostnej inaugurácii.

„Vďaka spolupráci s Ruskom získal Erdogan všetko, čo potrebuje. Kvôli tomu sa do určitej miery naštrbili vzťahy Moskvy s Teheránom a Damaskom. Význam a úloha Turecka rastú vďaka spolupráci s Ruskom. Na druhej strane samotná turecká spoločnosť hodnotí vzťahy s Ruskom mimoriadne pozitívne,“ upozornil Gadžiev.

V USA majú niektorí jasno už pred helsinským rokovaním Trump – Putin (16. júna). Ako napríklad vyhlásila Kay Bailey Hutchinsonová, americká veľvyslankyňa v NATO, „Rusko sa snaží destabilizovať alianciu“. A ako v tejto súvislosti poznamenala v televíznej diskusnej relácii stanice Fox News Sunday, Moskva sa „neustále pokúša zlanáriť k sebe Turecko, ako aj mnohých našich spojencov“.

Erdoganovo upevňovanie moci

Turecký líder vládne 80-miliónovému národu skoro 16 rokov. Jeho zásadné zmeny však odštartoval neúspešný pokus o prevrat v júli 2016, ktorý sa pre Erdogana stal vhodnou zámienkou. Začal masovo zatýkať účastníkov, ale aj podozrivých z účasti na prevrate. Prezident následne inicioval referendum o ústave (16. júla 2017). Obsahovalo 18 noviel vrátane prechodu od parlamentnej k prezidentskej forme riadenia, ale aj zrušenie postu premiéra. Pri voličskej účasti 85 % podporilo navrhované ústavné zmeny viac ako 51%. Nasledovali mimoriadne parlamentné a prezidentské voľby (24. júna 2018), v ktorých zvíťazila Erdoganova vládna Národná aliancia tvorená Stranou spravodlivosti a rozvoja (42,5 %) a nacionalistickou Stranou ľudového hnutia (11,1 %).

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Turecko #Recep Tayyip Erdogan #prezidentský systém