Súd uznal 43-ročnú Zschäpeovú, ktorá sa považuje za jedinú žijúcu členku NSU, vinnú z desaťnásobnej vraždy, pričom poukázal na „osobitnú závažnosť previnenia“. Verdikt padol po takmer piatich rokoch a 430 pojednávacích dňoch.
NSU má mať na svedomí vraždy ôsmich Turkov, jedného Gréka a nemeckej policajtky. Všetky obete boli chladnokrvne zastrelené zblízka. Skupina tiež spáchala dva bombové útoky v prisťahovaleckých štvrtiach nemeckých miest, pri ktorých utrpelo zranenia 23 ľudí, ako aj 15 lúpeží.
Zschäpeová síce podiel na vraždách odmietala, pripúšťala však, že mohla urobiť viac pre to, aby zabránila svojim komplicom – Uwemu Mundslosovi a Uwemu Böhnhardtovi – v ich vykonaní, píše DPA. Mundlos a Böhnhardt spáchali v novembri 2011 samovraždu po nevydarenej bankovej lúpeži.
Zschäpeovej obhajcovia argumentovali, že za jej podiel na vyše desiatke lúpeží je dostatočný trest desať rokov väzenia. Prokuratúra ju však považovala za spolupáchateľku vrážd a žiadala pre ňu doživotný trest.
Spolu s ňou čelili obvineniam z napomáhania skupine NSU aj štyria ďalší obžalovaní. Najvyšší trest z nich dostal Ralf Wohlleben, ktorého súd odsúdil na desať rokov väzenia za to, že vrahom dodal zbraň, ktorú následne použili pri vraždách.
Na trojročné väzenie bol odsúdený Carsten S., ktorého súd uznal vinným z napomáhania pri deviatich vraždách. Dostal však miernejší trest, keďže v čase ich vykonania ešte nebol plnoletý. Carsten S. sa priznal, že členom NSU odovzdal zbraň, ktorou neonacisti neskôr zastrelili deväť ľudí.
Za napomáhanie teroristickej organizácii súd odsúdil aj ďalších dvoch obžalovaných – Holgera G. na tri roky a Andrého E. na dva roky a šesť mesiacov väzenia.
