Dve percentá pre NATO sa Trumpovi mália. Chce štyri

, 11.07.2018 16:45, aktualizované: 22:58
NATO Summit
Lídri krajín NATO pred začiatkom summitu. Autor: ,

Americký prezident Donald Trump na summite NATO vyzval spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu na štyri percentá HDP.

Americký prezident Donald Trump na summite NATO vyzval spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu na štyri percentá HDP. Bulharským novinárom to v Bruseli povedal bulharský prezident Rumen Radev. Následne Trumpove slová potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu, uviedla agentúra Reuters.

Lídri krajín NATO sa v septembri 2014 na summite vo Walese zaviazali, že vojenské rozpočty sa budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli zatiaľ len dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) v jednotlivých krajinách. Donald Trump štáty NATO už niekoľkokrát kritizoval za ich nedostatočné vojenské rozpočty.

„Prezident Trump, ktorý hovoril ako prvý, sa zmienil o tom, že by nemali byť dosiahnuté len dve percentá (výdavkov na obranu), ale hovoril o novom cieli, ktorým sú štyri percentá,“ vyhlásil prezident Radev. Podľa Bieleho domu nešlo v prípade Trumpových slov o žiadny „formálny návrh“, americký prezident sa len snažil štáty NATO týmito slovami prinútiť k väčším armádnym výdavkom.

„Zameral by som sa na to, na čom sme sa zhodli. A dohodli sme sa, že zvýšime výdavky na obranu na dve percentá. S tým by som začal,“ reagoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na Trumpove slová o zvyšovaní výdavkov na obranu na štyri percentá.

Trump však žiada, aby krajiny NATO nezvyšovali výdavky na dve percentá postupne, ale aby to urobili okamžite. Podľa neho USA už nechcú platiť za ochranu Európy, keď pritom strácajú na obchode.

"Na čo je NATO, ak Nemecko platí Rusku miliardy dolárov za plyn a energiu? Prečo len päť z 29 (členských) štátov dodržalo svoj záväzok? USA platia za ochranu Európy, ale potom strácajú miliardy na obchode. (Štáty) musia platiť dve percentá HDP okamžite, nie v roku 2025, "napísal Trump večer na twitteri necelé dve hodiny po skončení spoločného zasadnutia.

Na Trumpovu kritiku aliancie reagoval aj americký Senát, ktorý schválil pomerom 97 ku dvom hlasom nezáväznú deklaráciu na podporu aliancie. Význam NATO zdôraznil aj predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan.

NATO vyzvalo Rusko, aby stiahlo vojakov

Lídri členských štátov NATO vydali vyhlásenie, v ktorom okrem iného vyzývajú Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, Gruzínska, ale aj Podnesterska, ktoré Moldavsko považuje za svoje územie.

„Opätovne zdôrazňujeme našu podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska v ich medzinárodne uznávaných hraniciach,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení hláv štátov a vlád 29 členských krajín NATO.

Vo vyhlásení zameranom na transatlantickú bezpečnosť a solidaritu sa uvádza, že Aliancia vyzýva Rusko, aby v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami stiahlo svoje sily, ktoré má rozmiestnené vo všetkých troch uvedených postsovietskych krajinách bez ich súhlasu.

„Dôrazne odsudzujeme nelegálne a nezákonné pripojenie Krymu k Ruskej federácii, ktoré neuznávame a nikdy neuznáme,“ uvádza sa v siedmom bode rozsiahlej deklarácie. Lídri NATO zároveň spresnili, že sa musí ukončiť diskriminácia krymských Tatárov a členov iných komunít na Kryme. V súvislosti s dianím na východe Ukrajiny Aliancia vyzvala na plné vykonávanie minských dohôd všetkými stranami konfliktu a vyjadrila podporu pre tzv. normandský formát rokovaní.

V spoločnej deklarácii je aj výzva pre Rusko, aby zastavilo politickú, finančnú a vojenskú podporu militantným skupinám v ukrajinskej Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, zastavilo svoje vojenské intervencie na tomto území a stiahlo z územia Ukrajiny všetkých svojich vojakov, vojenské vybavenie a žoldnierov.

Summit o jednote a peniazoch

Krátky prejav generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, v ktorom vyzdvihol nasadenie a odhodlanie vojakov členských krajín, otvoril v stredu popoludní summit Severoatlantickej aliancie. Po prelete vrtuľníkov sa šéfovia štátov a vlád 29 aliančných krajín odobrali do rokovacej sály v novej centrále NATO v Bruseli.

Summit NATO má demonštrovať trvajúce jednotu skoro sedemdesiat rokov starého transatlantického spojenectva. Jeho úvod však sprevádza napätá atmosféra potom, čo americký prezident Donald Trump ani tesne pred rokovaním nepoľavil vo svojej tvrdej kritike európskych spojencov, predovšetkým Nemecka, a ich nízkych výdavkov na obranu.

Európske krajiny zastavili prepad svojich obranných výdavkov, ukazujú štatistiky. Prevažná väčšina z nich však zatiaľ môže len predstaviť plán, ako sa do roku 2024 chcú dostať na dve percentá svojho hrubého produktu, na čom sa dohodli v roku 2014 vo Walese. Podľa Trumpa by to bohaté krajiny mohli a mali urobiť rýchlejšie.

Macedónsko dostalo pozvánku

Severoatlantická aliancia pozvala Macedónsko na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia ďalej oznámila, že táto balkánska krajina sa môže stať jej členom vtedy, keď vyrieši svoj názvoslovný spor, ktorý vedie s Gréckom, informuje agentúra AP.

Macedónsky prezident Gjorge Ivanov trvá na tom, že nepodpíše dohodu o zmene názvu krajiny. Nechce tak urobiť ani po tom, ako ju druhýkrát schválil macedónsky parlament. Ivanov hovorí, že dohoda, na základe ktorej by sa krajina mala premenovať na Republiku Severné Macedónsko, je protiústavná.

Kiska: Potvrdila sa túžba po jednote

Úvodné rokovania prebiehajúceho summitu NATO v Bruseli rozptýlili obavy z vážnych sporov medzi spojencami a potvrdili túžbu členov Severoatlantickej aliancie po jednote a solidarite. Prezident SR Andrej Kiska to skonštatoval po ukončení prvého kola rokovaní dvojdňového summitu Aliancie.

Prezident priznal, že pred summitom boli obavy z toho, aká bude nálada a pracovná atmosféra rokovaní, avšak prvá časť aj napriek signálom o určitých rozporoch medzi spojencami potvrdila túžbu po jednote a solidarite. „Nikto nespochybnil tieto základné slová“, spresnil Kiska.

Vysvetlil, že ďalším posolstvom bolo to, že spojencov spájajú spoločné hodnoty a ak ich dokážeme zdieľať, tak ich dokážeme spoločne aj brániť. Uviedol, že jeden z prvých prejavov mal americký prezident Donald Trump, ktorý zdôraznil, že jeho rodičia pochádzajú z Európy a že urobí všetko pre jednotu Aliancie a pre obranu mieru v Európe a vo svete.

„Trump sa dotkol aj výšky nákladov, ktoré dávajú krajiny na obranu, a vyčítal viacerým členom, že nedostatočne plnia svoje záväzky. Vyjadril prianie, aby tieto výdavky boli vyššie,“ opísal situáciu Kiska. Podľa jeho slov sa o tomto návrhu veľa hovorilo a on vo svojom prejave zdôraznil, že je hrdý na to, že prišiel s jasným prísľubom slovenskej vlády o zvyšovaní výdavkov na obranu.

„Keď som pred štyrmi rokmi nastupoval ako prezident, tak náš rozpočet sa hýbal mierne pod jedným percentom (hrubého domáceho produktu – HDP). Od začiatku som opakoval, že sme do Aliancie vstúpili s jasným záväzkom, ktorý musíme aj splniť. Ak sú všetci za jedného, tak aj jeden musí byť za všetkých,“ vysvetlil prezident. Spresnil, že viacero spojencov predstavilo podobné záväzky a pre SR to v konkrétnej rovine znamená dve percentá HDP na obranu v roku 2024 a 1,6 percenta HDP v roku 2020.

Kiska upozornil, že samotná debata o vyšších výdavkoch na obranu nestačí, ak obyvatelia nebudú mať pocit bezpečia. Upozornil, že pobaltské krajiny sa oprávnene pýtajú, či ich NATO skutočne ubráni, ak sa Rusko rozhodne pre kroky ako na Ukrajine či v Gruzínsku. „Zdôraznil som, že Aliancia musí jasne ukázať, že dokáže rýchlo a operatívne reagovať premiestňovaním vojsk, ak to dokáže Rusko,“ uviedol Kiska.

Výcviková misia v Iraku

Kanada sa prvý rok ujme velenia novej výcvikovej misie NATO v Iraku a prispeje do nej 250 príslušníkmi svojich ozbrojených síl, oznámil kanadský premiér Justin Trudeau.

NATO sa už teraz na výcviku irackých vojakov podieľa. Ďalšie výcvikové aktivity sa odohrávajú mimo irackého územia. Od jesene by však mali stovky aliančných inštruktorov pomáhať na žiadosť irackej vlády priamo v krajine s cieľom pomôcť stabilizácii Iraku a boju s terorizmom vo všetkých jeho formách a prejavoch.

Alianční odborníci budú k dispozícii irackému ministerstvu obrany a kancelárii tamojšieho poradcu pre národnú bezpečnosť a budú školiť irackých vojenských inštruktorov. Podľa názoru NATO je totiž profesionálny a zodpovedný bezpečnostný sektor kľúčom k stabilite Iraku aj širšieho regiónu.

Mimo štáty NATO už záujem o zapojenie oznámili tiež Austrália, Fínsko a Švédsko.

Summit by mal začiatok misie potvrdiť.

Prístup k Rusku

Summit podľa dostupných informácií potvrdí doterajší prístup k Rusku, dohodnutý po ruskom postupu na Ukrajine a anexii Krymu v roku 2014. Aliancia pripomenie svoju posilnenú prítomnosť na východnom krídle, uvedie však tiež, že nevyhľadáva konfrontáciu a pre Rusko nepredstavuje hrozbu. Záverečná deklarácia, ktorej text prerokovali diplomati, zároveň opäť pripomenie, že po anexii Krymu sa euroatlantické bezpečnostné prostredie stalo menej stabilným a predpovedateľným. Deklarácia by tiež mala odsúdiť útok nervovou látkou v britskom Salisbury a uviesť, že štáty NATO sú solidárne s britským hodnotením, že za útokom s veľkou pravdepodobnosťou stojí práve Ruská federácia.

#summit NATO #Jens Stoltenberg
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Sweet farebné ľalie

Sweet farebné ľalie

29,99
Perla farebné ruže

Perla farebné ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk