Pôsobí v ňom ako riaditeľ programu s názvom Bezpečnosť a obrana. V minulosti pracoval na ministerstve obrany, v rokoch 2013 – 2016 bol na Stálej misii SR pri NATO v Bruseli.
Ukázalo sa na summite, že Donald Trump je z pohľadu európskych spojencov skôr nepredvídateľný než spoľahlivý a slušný partner?
Je komplikovaný a nepredvídateľný. Používa selektívne argumenty. V niektorých tvrdeniach má pravdu, ale kritika spojencov, že dávajú málo peňazí na obranu, je len jedna stránka veci. Trump nemôže opomínať príspevky iných štátov do Afganistanu alebo inam, kde spojenci pomáhajú Američanom v zložitých situáciách, ktoré si neraz sami spôsobili. Nemal by vnímať alianciu ako obchodník, lebo tá funguje na zásadách solidarity, transatlantickej väzby.
Aké dôsledky môže mať Trumpova ostrá rétorika?
Keby pokračoval s agresívnymi výrokmi, mohol by narušiť politickú jednotu NATO, čo by mohlo viesť až k erózii aliancie. A nielen to, lebo Spojené štáty by mali bez Európy podobné problémy v otázkach bezpečnosti ako ona bez nich.
Trumpov úvod vyzeral, ako by do Bruselu priletelo politické tornádo. Ostrá kritika ostatných členov, že dávajú málo peňazí na obranu, ešte aj výčitky na adresu Nemecka, že miliardami dolárov za dovoz plynu plní ruskú kasu. Bolo z toho niečo oprávnené?
Mohol to riešiť diplomaticky, lenže využil prítomnosť médií; selektívne sa zameral na jedného spojenca, keď hovoril o Berlíne. Mal to urobiť za zatvorenými dverami. Na druhej strane je fakt, že Nemecko má problém so svojou armádou. Je takmer taká veľká ako poľská, dokonca takmer horšie vyzbrojená. Nemci sa pritom zdráhajú dávať viac peňazí na obranu. Trump má pravdu, že platby Berlína do Moskvy za energetické suroviny prispievajú k financovaniu ruských vojsk. Navyše plynovod Nord Stream 2 medzi Nemeckom a Ruskom ohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska. Opakujem však, že toto sa má rozoberať za zatvorenými dverami.
Trump prišiel s nápadom, aby členské krajiny vynakladali na obranu až 4 percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Malo by to zmysel alebo prezident USA skôr slovným cvičením zatlačil, aby to boli aspoň dohodnuté 2 percentá HDP?
V tomto prípade sa Trump ukázal ako neriadená strela, čo už viackrát o sebe ukázal. Bol to akýsi výstrel do tmy, ktorým sa vyhráža spojencom, že by mali dávať až 4 percentá. Vnímam to skôr ako rétorické cvičenie v zmysle, že USA vynakladajú necelé štyri percentá a záväzok dvoch percent v Európe sa Trumpovi zdá málo. Dvojnásobok je však prehnané, nereálne číslo. Pripomeniem, že počas studenej vojny bola dohoda medzi spojencami postavená na troch, nie na štyroch percentách.
Záväzok dvoch percent HDP na obranu je jednou z hlavných tém každého summitu. Laik si zrejme položí otázku, od čoho sa toto číslo odvíja, či je to každoročne potrebné, prípadne, či v pozadí nestoja viac záujmy zbrojárskych firiem ako samotná národná bezpečnosť.
Tento údaj vychádza z prepočtov obranných plánovačov, ktorí spriemerovali potreby NATO, aby si aliancia udržala prevahu. Treba si pritom uvedomiť, že tu ide nielen o samotné zbrane, ale aj o vojenský výskum a vývoj. Či už Rusko alebo Čína investujú do armády, a keby NATO pokračovalo v nízkych výdavkoch, stratilo by možnosť byť o krok vpred. Pozerať sa treba súčasne na to, že dve percentá slúžia nielen ozbrojeným silám. Výskum a vývoj pre ich potreby mal vždy veľmi dobrý dosah na pokrok v civilnom sektore, pretože sa v ňom využili nové technické poznatky z vojenskej oblasti. Rovnako to bude aj naďalej.
Bojovú pripravenosť NATO má posilniť takzvaný plán 4×30. Čiže aby do roku 2020 aliancia mala stále na prípadné použitie 30 mechanizovaných práporov, 30 letiek bojových strojov a 30 lodí nasaditeľných do 30 dní. Prečo je to potrebné?
V období studenej vojny veliteľstvo NATO dôkladne vedelo, že kedy, ako, koľko vojakov a akú vojenskú techniku nasadí v prípade použitia článku 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane členských krajín. Tento koncept sa zmenil v roku 1991. Teraz to funguje na princípe generovania síl. Dnes sú v prípade hrozby konfliktu alebo jeho vypuknutia vysielané sily rýchleho nasadenia (VJTF a NRF) a následne sa začína proces skladania nasledujúcich síl, ktorý môže byť časovo zdĺhavejší, lenže to je už nedostatočné. Bezpečnostná situácia sa totiž v posledných rokoch zmenila k horšiemu. Kým by sme si v aliancii povedali, o aké sily pôjde, mohlo by byť v prípade konfliktu alebo vážnej hrozby už neskoro. Čiže protivník by to mohol využiť. Po novom sa vytvára pohotovejší systém, keď bude mať NATO k dispozícii viac vojenskej techniky a vojakov.
Ako môže, respektíve by malo prispieť Slovensko? Dá sa počítať aj s F-16, keď ich dostane od USA?
Som veľmi zvedavý, či by Slovenská národná strana prikývla napríklad na vyslanie stíhačiek do Afganistanu alebo Pobaltska, kde by naši piloti zachytávali ruských stíhačov. Je veľmi otázne, či by sa v slovenskej vláde našla politická vôľa prijať také rozhodnutie.
Otázky a odpovede
Čo povedal Donald Trump v Bruseli o blížiacom sa summite s Vladimirom Putinom v Helsinkách?
Šéfa Kremľa označil za konkurenta s tým, že si neželá, aby bol pre Európu bezpečnostnou hrozbou. Chce s ním hovoriť hlavne o kontrole jadrových zbraní, vývoji na Ukrajine a o situácii v Sýrii. Nevylúčil pritom, že by sa mohol s Putinom skamarátiť. „Nie je môj nepriateľ. Je to môj priateľ? Nie, na to ho nepoznám dostatočne, stretol som ho len párkrát,“ podotkol Trump. O Kryme, ktorý anektovalo Rusko, vyhlásil, že by sa to nestalo, keby bol vtedy pri moci. „Čo bude s Krymom ďalej, to vám nepoviem. Šťastný z toho nie som, ale bolo to počas Baracka Obamu, nie počas Trumpa,“ utrúsil. Napriek problémovým vzťahom s Moskvou nie je pesimista: „Dúfam, že budeme môcť s Ruskom vychádzať. Myslím si, že sa nám to čo najskôr podarí.“
Ako sa členské štáty NATO na summite postavili k ďalšiemu rozširovaniu?
Súhlasili so začatím prístupových rozhovorov s Macedónskom. Cesta Skopje do aliancie sa otvorila po vyriešení dlhoročného sporu s Gréckom o názov svojho štátu (Atény blokovali jeho vstup). Nedávno dve susediace krajiny dospeli k historickej dohode, po novom to bude Republika Severné Macedónsko. Malá balkánska krajina by sa tak stala 30. členom NATO. Nové pomenovanie ešte musia schváliť jej občania vo všeľudovom hlasovaní. „Macedónsky ľud má jedinečnú životnú šancu schváliť dohodu a potom by mohol vstúpiť do aliancie,“ zdôraznil jej generálny tajomník Jens Stoltenberg (na snímke). Rusko, ktoré vytrvalo odmieta rozširovanie NATO, varovalo Macedóncov, že ak sa začlenia do tohto bloku, vážne sa zhoršia dvojstranné vzťahy. Macedónsko má len dva milióny obyvateľov. Jeho ozbrojené sily, ktoré tvorí 8 500 vojakov, nemajú žiadne bojové letectvo. Výzbroj armády je postavená na tankoch a obrnených vozidlách ruskej, nemeckej, gréckej a americkej výroby.
(čtk, reuters, čap)