Nevyspytateľný Donald Trump sa v Helsinkách stretne na summite s ostrieľaným Vladimirom Putinom. Po dlhom čase majú možnosť otvoriť novú kapitolu vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Posledný summit šéfov Bieleho domu a Kremľa sa konal dávno – v apríli 2010 v Prahe, kde rokovali Barack Obama a Dmitrij Medvedev.
Napriek dôležitosti rokovania však Trump včera uviedol, že nemá veľké oči: "Mám nízke očakávania, ale zo stretnutia nemusí vyplynúť nič zlé a možno niečo dobré,“ povedal pre televíziu CBS.
Trump a Putin sa doteraz videli krátko dva razy na okraj medzinárodných podujatí v minulom roku; treba ešte doplniť, že niekoľkokrát sa spojili telefonicky. Teraz majú spolu stráviť približne tri hodiny.
Sýria – veľká téma
Prezident USA pred summitom povedal, že ruského lídra vidí ako konkurenta. "Naopak, v Kremli považujú Trumpa za partnera a s nádejou na pokračovanie dialógu,“ napísali noviny Rossijskaja gazeta, ktoré pred Helsinkami vyspovedali Putinovho poradcu Jurija Ušakova. Zdôraznil, že debata sa zameria jednoznačne na zlepšenie vzťahov, ktoré sú podľa neho v kríze.
"Sýria bude jednou z hlavných tém. Je veľmi dôležité, aby Amerika a Rusko spolupracovali pri riešení tamojšej krízy. Mohli by spoločne prispieť k prekonaniu humanitárnej krízy a obnove sýrskej ekonomiky, pomôcť navrátiť utečencov,“ podotkol Ušakov.
Lenže hľadanie spoločnej reči bude nepochybne zložité. Kým Rusi považujú sýrskeho lídra za kľúčového spojenca v regióne, čo sa odzrkadľuje na ich podpore, naopak, Američania by najradšej videli Bašára Asada súdeného za vojnové zločiny spáchané na civilistoch.
Čo bude s Krymom
Očakáva sa, že dôležitou časťou rozhovoru bude aj polostrov Krym, ktorý Rusi zabrali pred štyrmi rokmi. Americká diplomacia síce opakovane vyhlasuje, že „neuzná anexiu“, ale postoj samotného Trumpa nevyzerá jednoznačne. Pred summitom sa vyjadril v zmysle, že „uvidíme, čo bude“.
Po minulotýždňovom prílete do Európy Trump neodsúdil postup Ruska v roku 2014 na Kryme, ale kritikou si posvietil na svojho predchodcu v Bielom dome. "Bola to Obamova katastrofa. Keby som bol pri moci, určite by sa to nestalo,“ utrúsil v narážke na to, že Baracka Obamu vnímal ako slabocha na medzinárodnej scéne.
Na druhej strane sa povráva, že Trump fakticky považuje Krym za ruský, lebo medzi tamojšími obyvateľmi majú jasnú prevahu etnickí Rusi. "Údajne povedal svetovým lídrom, že Krym je súčasť Ruska, pretože každý tam hovorí rusky,“ upozornil analytik Mykola Vorobiov v texte, ktorý publikoval server Atlantic Council. "Keby Trump z pozície prezidenta uznal, že polostrov patrí Rusku, vážne by to poškodilo vzťahy medzi USA a Ukrajinou a mohlo by to vyvolať napätie v štáte,“ napísal Vorobiov.
Nicholas Burns, ktorý slúžil v administratíve Billa Clintona a Georgea Busha mladšieho, sa nazdáva, že Trump ide poruke Putinovi. Je jasné, že oslabuje americkú politiku – či už keď hovorí o Kryme, alebo sa nepostaví za NATO, vyplynulo z jeho slov pre denník The New York Times.
Obavy z prípravy
Viacerí bývalí oficiálni predstavitelia USA sa zhodujú, že Putin by si mohol omotať Trumpa okolo prsta alebo prinajmenšom získať pre seba o niečo viac než on. Bude to totiž summit ostrieľaného stratéga s nepredvídateľným vyjednávačom, ktorý nemá toľko skúseností, aby nesadol na lep.
"Putin príde neuveriteľne informovaný, vie veľa o Trumpovi a predstava manipulácie hrá v jeho prospech, lebo je bývalý agent KGB,“ povedal pre The New York Times bývalý veľvyslanec USA vo Fínsku Derek Shearer, ktorý v roku 1997 pripravoval summit Clintona s ruským lídrom Borisom Jeľcinom.
Noviny naznačili, že Trump by mohol ľahko padnúť do nejakej pasce, ktorú mu Putin môže nastražiť. V tejto súvislosti poukázali na to, čo prízvukoval Shearer. O Trumpovi sa totiž hovorí, že viac sa spolieha na svoj úsudok ako na podklady od špičkových poradcov. "Keď zoberieme do úvahy, že Trump neznáša čítať správy, ktoré mu poskytujú, a je netrpezlivý, keď má širšie porady s poradcami, tak je nejasné, ako dokáže reagovať na Putinove pokusy dosiahnuť ústupky.“