Rusko si má vybrať: USA alebo Irán

Rusko si po helsinskej schôdzke Putin-Trump musí ujasniť, či je preň Amerika partnerom a šancou, alebo hrozbou. V rozhovore pre Pravdu to povedal šéfanalytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

17.07.2018 06:00
Trump Putin Summit Foto: ,
Americký prezident Donald Trump na summite v Helsinkách. V pozadí Vladimir Putin.
debata (122)

Zmenia sa rusko-americké vzťahy po helsinskom summite?

Môžu nastať isté zmeny, ale dosah je skôr psychologický. Nijaký prelom ani prevratné dohody sa od tejto schôdzky neočakávali. Jej význam však netreba podceňovať. Lebo Rusko sa v poslednom období usilovalo vyhýbať jednoznačnej voľbe v otázke, s kým chce spolupracovať. Teraz nadchádza čas rozhodnúť sa.

V Rusku sú medzi elitou rôzne názory na to, čo je potrebné urobiť. Jedna časť sa nazdáva, že sa treba dohodnúť so Západom.

V akom zmysle?

Zahraničná politika Moskvy je už dlhšie vo fáze manévrovania. V niektorých veciach sa priatelí s Iránom, v iných so Saudskou Arábiou. Chce si zachovať svoje pozície na východe Ukrajiny, ale rada by sa dohodla aj s Európou. Na jednej strane sa priatelí s Venezuelou, na druhej strane dúfa v zlepšenie vzťahov s USA. Čiže na rozdiel od Sovietskeho zväzu, ktorého spojenectvá boli oveľa stabilnejšie, Moskva sa dnes sústavne krúti. Na jednej strane podporujeme sýrsky režim Bašára Asada, na druhej strane prijímame korunného princa Saudskej Arábie a zlaďujeme svoje záujmy s Tureckom. Vyvstáva otázka, ako dlho možno takto lavírovať bez straty rovnováhy a pádu. A ako to zladiť s domácimi úlohami?

Aká je domáca priorita Ruska?

Momentálne pred ním prednostne stojí úloha stimulovania ekonomického rastu. S tým súvisia dva problémy. Po prvé, ako možno podporiť rast bez prístupu k moderným technológiám, keď tie možno získať len na Západe? Druhým aspektom je, že reálnym zdrojom rastu je export ropy. Irán má záujem, aby sa produkcia ropy znížila a aby sa na svetových trhoch udržala jej čo najvyššia cena. Postoj Ruska má bližšie k Saudskej Arábii a k Trumpovi, ktorí presadzujú, aby sa ťažba zvýšila.

Ďalšou otázkou je, akú rolu chce Rusko hrať na Blízkom východe. Je spojencom Iránu a Asadovho režimu alebo je to pre Moskvu len tromf, ktorý je pripravená použiť v hre a byť, ako sa nazdávajú v Izraeli, protiváhou Teheránu v Sýrii? To by si želal aj Trump. Pre šéfa Bieleho domu sú dôležité práve tieto dve veci: úroveň cien ropy a izolácia Iránu. To je priestor na zblíženie. Ak Rusko po Helsinkách poskytne Trumpovi niečo, o čo má záujem, otvoria sa možnosti pre pružnosť a rozvoj aj v iných oblastiach.

Šéfanalytik moskovského Centra politických...
makarkin Šéfanalytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

Je Moskva na takú voľbu pripravená?

V Rusku sú medzi elitou rôzne názory na to, čo je potrebné urobiť. Jedna časť sa nazdáva, že sa treba dohodnúť so Západom, lebo spojenectvo s krajinami, ktoré sú v konflikte s USA, nám nič nedáva. Treba sa zblížiť s Amerikou bez ohľadu na našich kontroverzných partnerov. Je tu však aj druhý uhol pohľadu, podľa ktorého spojencov netreba hádzať cez palubu, lebo Amerika je stálou hrozbou. A zoči-voči tejto hrozbe treba držať spolu s krajinami, ktoré sú s ňou v konflikte. Rusko si musí predovšetkým ujasniť, či je preň Amerika partnerom a šancou, alebo hrozbou.

Uspokojilo by Trumpa, keby Rusko Američanom tolerovalo bombardovanie proiránskych síl v Sýrii, ako to už umožňuje Izraelu.

To, že Rusko priviera oči nad bombardovaním svojich spojencov, je pre Trumpa málo. On chce, aby proiránske sily pomohlo vypudiť zo Sýrie. Je však otázne, či Moskva na to vôbec má k dispozícii nejaký mechanizmus. Veď sotva možno od nej očakávať, že rozpúta ďalšiu vnútrosýrsku vojnu, aby z krajiny vyhnala sily podporované Iránom.

Čo môže Putin očakávať od Trumpa, ak začne oslabovať väzby Moskvy s Teheránom?

Možnosti šéfa Bieleho domu sú obmedzené. Nemôže napríklad na výmenu uznať Krym za súčasť Ruska. Pretože sú tu ešte domáce politické elity, ostatné vetvy štátnej moci, záväzky voči spojencom, NATO. Ak však prezidenti našli istú úroveň vzájomného porozumenia, ďalej to už môže byť úlohou zahraničnopoli­tických rezortov, aby o rôznych témach vzájomného záujmu začali seriózne diskutovať. Helsinki mohli dať impulz, aby sa následne rokovalo s väčšou šancou na úspech.

Ako môžu vzťah Washingtonu s Moskvou ovplyvniť nadchádzajúce jesenné kongresové voľby v USA?

Práve v snahe získať body pre republikánov Trump potrebuje ukázať, že od Ruska dostal, čo chcel: izoláciu Iránu a zníženie cien ropy. Ak demokrati obviňujú Trumpa, že je agentom Ruska, on im potom bude môcť oponovať, že len využíva svoje schopnosti viesť dialóg s Moskvou v prospech Ameriky.

Zväzuje Trumpovi ruky, že ho oponenti označujú za agenta Ruska? Je to dôvod, prečo nemôže v obchode s Putinom obetovať Ukrajinu či zrušiť sankcie?

Sankcie pri najlepšej vôli zrušiť nemôže, lebo túto právomoc si vlaňajším zákonom prisvojil Kongres. Iné podstatné jednostranné ústupky Rusku spraviť môže, potrebuje však pre ne argumenty, ktorými ich doma pred voličmi zrozumiteľne zdôvodní. Vzájomná nedôvera je však veľmi hlboká. Kým mnohí Američania sa obávajú, že Putin môže využiť Trumpa pre svoje záujmy, v Rusku vládne silné podozrenie, že Amerika sa o to snaží vo vzťahu s Ruskom.

Ako veľmi potrebovali Putin a Trump, aby ich helsinská schôdzka vyznela úspešne?

Prinajmenšom chceli ukázať, že sú schopní dosiahnuť nejaký zmysluplný výsledok. Želali si zaznamenať aspoň nejaký pokrok. Pre prípad, že by summit dopadol veľmi zle, však mali obaja v zálohe vysvetlenie, že tvrdo bránili záujmy svojich krajín a odmietli ustúpiť neprijateľným požiadavkám.

Hoci Trump sa o šéfovi Kremľa vždy vyjadroval s rešpektom, v Helsinkách si netrúfol až na taký kompliment, ako svojho času Bush mladší, ktorý pri pohľade do Putinových očí na zoznamovacej schôdzke v Slovinsku v júni 2001 vraj uvidel dušu dôveryhodného človeka.

Bush to mohol povedať. Vtedy bola iná doba. Nik nemohol obviňovať Rusko, že zasahovalo do amerických volieb, že zabralo Krym. Busha jeho protivníci nemali prečo považovať za agenta Ruska. Rovnako ako pred ním Bush starší, Reagan či Nixon, mal aj Bush mladší povesť tvrdého politika, ktorého ruky nezväzovala ťarcha podozrenia, že sa musí Moskve za niečo odvďačiť.

Prečo sa Trump tak kriticky stavia proti plynovodu Severný prúd II.

Trump je podnikateľ. Chce predávať americký skvapalnený plyn v Európe a Severný prúd je pre neho konkurencia. To, že rusko-nemecký obchod poškodí Ukrajinu, ho až tak veľmi netrápi.

A čo ľudské práva v Rusku?

Táto téma Trumpa nezaujíma. Sú otázky, ktoré sa ho vedia emocionálne dotknúť, napríklad dokázal zaútočiť na Sýriu, keď dostal informáciu, že Bašár Asad použil chemické zbrane. Bolo to pre neho neprijateľné a udrel. Stav ľudských práv v Rusku však rozhodne nie je niečo, kvôli čomu by išiel do konfliktu.

Keď ho nasadenie chemických zbraní tak vyviedlo z miery, prečo od Putina nežiada odchod Asada?

Na to je príliš veľkým realistom. Ťažko môže žiadať odchod Asada, keď sýrsky režim ovládol všetky veľké mestá krajiny. O to naliehavejšie však tlačí na ruskú stranu, aby Asada donútila rozísť sa so svojimi iránskymi patrónmi. Trump má istú hierarchiu pri posudzovaní toho, čo považuje za zlo. Áno, Asad je v jeho očiach zločinec, vníma ho ako zlo, ale Irán je pre neho absolútne zlo.

Spojenci USA, predovšetkým európski, pred helsinským summitom netajili obavy z možného paktovania Trumpa s Putinom. Boli odôvodnené?

V Spojených štátoch existuje fungujúci politický systém deľby moci, ktorý ani takému mocnému hráčovi, ako je prezident, nedovolí pri zásadných rozhodnutiach konať úplne svojvoľne. A nech už Trump na terajšom summite NATO vypúšťal z úst akokoľvek šokujúce vyjadrenia, spojenecké zväzky USA nemá moc spretŕhať.

Ako dôležité je pre Putina, že pol druha roka po príchode nového šéfa Bieleho domu sa s ním konečne mohol zísť na vrcholnej schôdzke?

Bolo to dôležité, a to nezávisle od toho, ako by summit dopadol. Domáce publikum schvaľuje Putinovu zahraničnú politiku. Pri úspešnom summite to je zásluha ruského prezidenta, ktorý sa ako rovný s rovným dokázal dohodnúť s Amerikou a po úspechu majstrovstiev sveta vo futbale znova ukázal, že reči o medzinárodno­politickej izolácii krajiny nemajú reálny základ. Pri neúspešnom by vina dopadla na Západ, americké politické elity, ktoré hádžu Trumpovi pod nohy polená.

Ak sa však pozrieme na to, čo z toho je pre Putina výhodnejšie, tak nesporne prvý variant. Lebo ruská verejnosť začína byť unavená zo zahraničnopoli­tických konfliktov. Oveľa viac ju trápi chystaný nárast veku odchodu do dôchodku a nedávne zvýšenie DPH. Problémov je veľa, a ľudia veria, že sa budú dať ľahšie vyriešiť, ak budeme mať dobré vzťahy s Amerikou. Taká je teraz spoločenská objednávka.

© Autorské práva vyhradené

122 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #Irán #summit Putin-Trump