Mandela, ktorý by sa dnes dožil sto rokov, však zostáva inšpiráciou. „Stojíme na križovatke. V čase, keď dve odlišné vízie budúcnosti ľudstva súperia o to, kto sme a kým by sme mali byť,“ povedal v emotívnom prejave pri príležitosti Mandelovej storočnice v Johannesburgu bývalý americký prezident Barack Obama. Ten sa jednoznačne prihlásil k „Mandelovej vízii“ budúceho sveta. K hodnotám slobody, demokracie, rovnoprávnosti bez ohľadu na etnický a rasový pôvod, náboženstvo, ale aj sexuálnu orientáciu, k rodovej rovnosti či občianskej spoločnosti.
Mandela sa narodil a veľkú časť života prežil v nedemokratickom režime. Obama teraz upozornil na snahy podkopávať demokraciu v rôznych kútoch sveta – útoky na princípy tolerancie, právneho štátu, inklúzie a rovnoprávnosti, o ktoré sa snažil Mandela. „Politika strachu, neznášanlivosti a obmedzovania je na vzostupe, a to tempom, ktoré bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ zdôraznil Obama.
Americký exprezident, ktorý vo svojom prejave viac ráz nepriamo narážal aj na svojho nástupcu v Bielom dome Donalda Trumpa, zároveň pripomenul fakty a históriu. Autoritárske vlády postavené na rasizme a xenofóbii vedú podľa neho v konečnom dôsledku k ekonomickej, politickej, kultúrnej a vedeckej stagnácii a také krajiny časom môže pohltiť vojna. A fakty treba brať vážne, nie ich popierať, dodal Obama.
Obama, ktorý bol prvým afroamerickým prezidentom Spojených štátov, sa priznal, že patrí k „nespočetným miliónom ľudí, ktorých inšpiroval život Mandelu“. Ľuďom rôzneho pôvodu a náboženstiev pripomínal Mandelove slová, že ku každému sa treba správať s rešpektom. „Verím, že všetci ľudia sa rodia rovní,“ zdôraznil s tým, že odmieta, ak niekto tvrdí – s týmto na nás nechoďte, to sú západné hodnoty.
Pripomenul Mandelovu dlhú cestu za slobodou. „Tak ako ľudia v 90. rokoch hovorili o triumfe demokracie, teraz hovoria o konci demokracie,“ povedal Obama vo svojom najvýznamnejšom prejave od odchodu z funkcie. Mandelov príbeh podľa neho dáva nádej.
Foto: SITA/AP, Greg English
Mandela bol vo väzení pre svoje presvedčenie 27 rokov. Nevidel vyrastať svoje deti, nepustili ho na pohreb matky ani syna, ktorý zomrel pri nehode. Zostávalo mu len presvedčenie, že jedného dňa ideál slobody a rovnoprávnosti dosiahne. Z väzenia vyšiel v roku 1990. Nie však s predstavou pomsty či odvety, ale zmierenia, podpory rôznorodosti. Inšpiroval sa filozofiou Mahatmu Gándhího. V roku 1993 si spolu s bývalým juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom prevzal Nobelovu cenu za mier a po prvých všerasových voľbách v roku 1994 sa stal prvým černošským prezidentom krajiny. O päť rokov neskôr odovzdal moc svojmu nástupcovi a venoval sa charite. Zomrel ako 95-ročný v decembri 2015 a zanechal po sebe odkaz zmierenia.
„Nikto sa nenarodil s nenávisťou k inému pre jeho farbu pokožky či pôvod, alebo náboženstvo. Ľudia sa učia nenávisti a ak sa dokážu naučiť nenávidieť, dokážu sa naučiť aj milovať. Láska príde prirodzenejšie k ľudskému srdcu ako jej opak,“ pripomenul Obama slávny Mandelov citát. Obama si vyslúžil potlesk davu približne 15-tisíc ľudí na štadióne v Johannesburgu. „Len tým, že tu stojí, vzdáva hold Mandelovi,“ citovala agentúra AP Johna Stremlau, profesora medzinárodných vzťahov na Witwatersrandskej univerzite v Johannesburgu. Podľa neho bol prejav dobre načasovaný aj preto, že Mandelove ideály čelia vo svete útokom. „V pondelok stáli na pódiu Donald Trump a (ruský prezident) Vladimir Putin. Teraz vidíme oponujúci tím: Obamu a Mandelu,“ dodal Stremlau.
Foto: SITA/AP, JON EEG