Helsinki: Izrael spomenuli, pochválili a zabudli naň

Napriek zmienkam prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Helsinkách o "dobrých dohodách pre Izrael", nemá zmysel očakávať žiaden zvrat, konštatuje po americko-ruskom summite na najvyššej úrovni izraelský portál Ynet. Zároveň konštatuje, že "hlavný problém" pre Tel Aviv sa nemení: Irán ostáva v Sýrii a Rusko s ním pokračuje v spolupráci.

17.07.2018 18:48
Benjamin Netanjahu Vladimir Putin Foto: ,
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin počas nedávneho stretnutia v Moskve.
debata (2)

Napokon nebolo ani o čom hovoriť. Veď všetko bolo dohodnuté počas rokovania premiéra Benjamina Netanjahua s prezidentom Vladimirom Putinom 11. júla v Moskve. Ruský líder bol vtedy vo svojich záveroch oveľa konkrétnejší v porovnaní s pondelkom v Helsinkách. Už vtedy okrem iného potvrdil, že Rusko podporuje izraelskú požiadavku, aby situácia na Golanských výšinách zodpovedala plneniu záväzkov prijatých v dokumente z roku 1974 o rozhra­ničení.

Pripomenuli, čo dávno vedeli

„A tak Trump aj Putin v Helsinkách iba potvrdili to, čo obaja dávno vedeli,“ neodpustil si kritickú reakciu izraelský politológ Ron Ben-Išaj. V tejto súvislosti pripomenul, že USA a Izrael aj naďalej nemajú nič proti prítomnosti Asadových jednotiek v sýrskej časti Golanských výšin. Napriek tomu, že Putin vyslal signál ochoty na veľký kompromis, odmietol sa vzdať spojenectva s Teheránom.

Na druhej strane Trump veľa hovoril o bezpečnosti Izraela a v rozhovore pre televíziu Fox News dokonca „prezradil“, že „Vladimir Putin je fanúšikom politického talentu Benjamína Netanjahua“. Ani slovom sa však nezmienil o z pohľadu Tel Avivu kontroverznej vojenskej prítomnosti Iránu v Sýrii vrátane Golanských výšin.

Netanjahu má naozaj talent

A Bibi, ako Netanjahua familiárne nazval aj Trump na tlačovej konferencii v Helsinkách, má skutočne nielen politický talent. V čase, keď sa schyľovalo k americko-ruskému summitu, sa rozhodol vydeliť ročne 5 miliárd šekelov (asi 1 17 miliardy eur) na plán podpory tylu „pred raketovými útokmi a zemetrasením“. Zo spomínanej sumy je pol miliardy, teda v prepočte asi 117 miliónov eur, určených pre severoizraelskú oblasť na hraniciach so Sýriou.

„Sme v štádiu procesu, počas ktorého dôjde k výmene úderov, potrebujeme vôľu a len silu. Druhá strana musí pochopiť, že čelí železnej stene nekompromisnej vlády, pevnej miestnej samosprávy, sionistickému osídleniu,“ vyhlásil Netanjahu na rokovaní kabinetu, citovaný aj portálom Israland. Nielen izraelské zdroje sa zhodujú v tom, že v prípade jadrovej dohody s Iránom (1+6), od ktorej Washington jednostranne odstúpil, sa síce v Helsinkách spomenul aj Izrael a Trump o tom veľa hovoril, ibaže Putin o tejto téme mlčal. Jediným jeho konkrétnym prejavom bolo konštatovanie, že si „vysoko cení koordináciu s Izraelom v sýrskej otázke“ a prisľúbil „rovnakú koordináciu aj v prípade USA“.

Golanské výšiny

Ide o sýrske územie, ktorého časť dodnes okupuje Izrael. Tel Aviv považuje Golanské výšiny za svoje územie. Od roku 1947 do roku 1967 boli súčasťou sýrskej provincie Kunejtra. V roku 1967 západnú časť (dve tretiny územia) obsadil Izrael počas šesťdennej vojny. Izraelský Kneset (parlament) prijal v roku 1981 zákon o Golanských výšinách, ktorým jednostranne vyhlásil obsadené územie za suverénnu súčasť Izraela. BR OSN rozhodnutia parlamentu rezolúciou 497 zo 17. decembra 1981 neuznala. Hranicou medzi oboma štátmi sa stala neutrálna tzv. demilitarizova­ná zóna.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Helsinki #Golanské výšiny #vojna v Sýrii #summit Putin-Trump