Rozhovor so šéfom Bieleho domu bol nakrútený v pondelok po Trumpovom summite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a televízia ho odvysielala v utorok. Moderátor sa v rámci debaty o článku 5 zmluvy o NATO, ktorý sa týka spoločnej obrany aliancie, spýtal, prečo by mal Trumpov syn ísť brániť Čiernu Horu, keby bola napadnutá.
„Rozumiem tomu, čo hovoríte. Pokladám si rovnakú otázku,“ odpovedal prezident. „Viete, Čierna Hora je drobná krajina s veľmi silnými ľuďmi. Sú to veľmi agresívni ľudia, môžu sa stať bojovnými a blahoželám, máte tu tretiu svetovú vojnu,“ povedal. Čierna Hora s populáciou okolo 630.000 obyvateľov sa stala 29. členskou krajinou NATO vlani, čo pobúrilo Moskvu, poznamenal k tomu britský denník The Guardian. Čiernohorská armáda má asi 2000 členov.
Čierna Hora nechce, aby USA za ňu bojovali
Podľa čiernohorského premiéra Duška Markoviča svoj komentár Trump predniesol v súvislosti s diskusiami o financovaní NATO, kde sa usiluje o to, aby aliančné krajiny prispievali na obranu viac ako doteraz. „Vo svojej odpovedi (na otázku moderátora) povedal, že čiernohorský národ je statočný a že nechce, aby americkí občania bojovali a boli zabíjaní za iné krajiny NATO,“ vyhlásil podľa denníka Vijesti Marković v stredu večer v čiernohorskom parlamente. Dodal, že Trump s podobným vyjadrením o tom, že nechce, aby jeho vojaci bojovali za druhých, vystúpil už minulý týždeň na summite NATO.
Severoatlantická aliancia zatiaľ aktivovala článok 5 iba raz, po teroristických útokoch v New Yorku a Washingtone z 11. septembra 2001. Podľa piateho článku považujú členské štáty ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým z nich, a to v Európe alebo v Severnej Amerike, za útok proti všetkým a zaväzujú sa v takomto prípade prispieť na pomoc napadnutým členom vrátane použitia ozbrojenej sily.
„Trump zasial ďalšie pochybnosti o tom, či by Spojené štáty pod jeho vedením bránili našich spojencov. Ďalší darček pre Putina,“ komentoval na twitteri prezidentove slová Nicholas Burns, ktorý sa krátko pred 11. septembrom 2001 stal americkým veľvyslancom pre NATO a zastával túto funkciu do marca 2005.
Čierna Hora prispieva k mieru a stabilite
Čiernohorská vláda v reakcii na Trumpove slová zverejnila vyhlásenie, v ktorom však americký prezident nie je nijako spomenutý. „Čierna Hora je hrdá na svoju históriu a tradície a mierumilovnú politiku, ktorá ju dostala do pozície stabilizovanej krajiny v regióne a jediného štátu, v ktorom počas rozpadu Juhoslávie nevypukla vojna,“ uviedol kabinet. „Naša krajina bola tou prvou v Európe, ktorá sa postavila fašizmu a dnes, ako členský štát NATO a kandidát na členstvo v EÚ, prispieva k mieru a stabilite nielen v Európe, ale aj po celom svete, spolu s americkými vojakmi v Afganistane,“ dodal.
Čierna Hora podľa vlády „buduje priateľstvá a nikdy žiadne nestratila“. Na druhú stranu je ale odhodlaná chrániť svoje národné záujmy. „V dnešnom svete nezáleží na tom, aký veľký či malý ste stáť, ale na tom, do akej miery ctíte hodnoty slobody, solidarity a demokracie. Preto je priateľstvo a spojenectvo Čiernej Hory a Spojených štátov amerických silné a trvalé,“ uzatvorila vo svojom vyhlásení čiernohorská vláda.
Niektorí komentátori v súvislosti so vzťahom Trumpa k Čiernej Hore pripomínajú minuloročný summit NATO, kde americký prezident pri zhromažďovaní sa k spoločnej fotografii, odstrčil čiernohorského premiéra.