Po 186 schodoch museli podvýživení a často chorí väzni nosiť z lomu ťažké aj 50-kilové balvany. Keď jeden nevládal alebo spadol, znamenalo to smrť zväčša všetkých, ktorí kráčali za ním. Schodisko pripomína hrôzy nacistického besnenia, ktoré mnohí neprežili.
Od začiatku apríla sú však schody a cesta k nim verejnosti neprístupné, upozornil na to český server Lidovky.cz. Ako dôvod správca pamätníka uvádza to, že nezodpovedajú súčasným technickým normám.
„To sa nepáči príbuzným pamätníkov ani zástupcom Medzinárodného mauthausenského výboru, ktorý predtým združoval bývalých väzňov a teraz plní úlohu akéhosi strážcu ich odkazu a poradného orgánu pamätníka,“ píše český server s tým, že vôbec nie je známe, či schody opäť otvoria. Na to, aby bola zaručená bezpečnosť návštevníkov, bolo by napríklad nutné pristaviť zábradlie. To však nie je možné, keďže schodisko je chránenou pamiatkou.
Vlnu nevôle vyvolalo aj vybudovanie betónovej výťahovej šachty, ktorá má zabezpečiť bezbariérový prístup. Zhrozenie vyvolali aj správy, že na tzv. skale parašutistov, kde nacisti zhadzovali väzňov, má vzniknúť vyhliadková plošina. Tieto domnienky však hovorca mauthausenského pamätníka Gregor Panis pre server Lidovky.cz odmietol.
Zo Slovenska do tábora deportovali odporcov ľudáckeho režimu až na sklonku druhej svetovej vojny vo dvoch vlnách – po potlačení SNP povstaleckých vojakov a potom zatknutých ilegálnych pracovníkov. Zo 1 281 väznených tam zahynulo 414.
Osobitne po atentáte na Reinharda Heydricha do tábora Mauthausen z protektorátu Čiech a Moravy vyviezli takmer päťtisíc ľudí. Okolo 2 900 tam zahynulo vrátane 252 popravených členov Sokola, politikov z protektorátnej vlády, profesorov, lekárov i známeho režiséra a hudobníka Karla Hašlera, autora skladieb Tá naše písnička česká a Po Starých zámeckých schodech.
Mauthausen bol jedným z posledných táborov, ktoré v roku 1945 oslobodili spojenecké vojská.