Kremľu pomohli obzvlášť politici z Francúzska a Nemecka. Z dostupných informácií vyplýva, že ako prví z EÚ sa vybrali na Krym francúzski poslanci v lete 2015. V Paríži ich od cesty odhováral vtedajší šéf diplomacie Laurent Fabius, ale neposlúchli ho. "Kritika prichádza od ľudí, čo nepoznajú dejiny,“ povedal podľa Rádia Sloboda Nicolas Dhuicq, jeden z nich, z Národného frontu (NF). Thierry Mariani, jeho stranícky kolega, vedúci desaťčlennej delegácie, ktorý má za manželku Rusku, si pochvaľoval výlet a kurizoval Moskve. "Nie je žiaden dôvod, aby únia zachovala sankcie proti Rusku,“ poznamenal okrem iného podľa Rádia Sloboda.
Poslanci pritom tvrdili, že návšteva je dôkazom nesúhlasu oficiálnej francúzskej „otrockej“ politiky vo vzťahu k USA. "Zhodne pritom hovorili, že videli na Kryme úplne iný obraz, aký o ňom podávajú západné médiá,“ napísala agentúra AP. Kyjev označil ich cestu za provokáciu.
V Kyjeve sa hneval aj poslanec Georgij Logvinskij, ktorý sa Francúzom vyhrážal, že keby sa ich podarilo dostať pred súd, hrozilo by im päť až osem rokov väzenia. Politickí turisti z Paríža sa mu vysmiali a odkázali, že sa rozhodli správne. "Krym je absolútne mierový región. Jeho obyvateľov nemožno kritizovať, že referendum vyústilo do mieru,“ vyhlásil podľa agentúry TASS francúzsky poslanec Claude Goasguen.
O rok Mariani, mimochodom, niekdajší minister dopravy, s kolegami znovu prišiel na Krym. Už ich bolo o jedného viac, čiže jedenásť. "Ich cesta je porušením medzinárodného práva,“ upozorňovalo opäť ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
V delegácii v roku 2016 bolo aj pár republikánov, čiže spolustraníkov bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho, a dokonca aj Jerome Lambert – socialista z vládnuceho tábora. Lichôtky nemali konca-kraja. Republikán Patrice Verchere prízvukoval, že verí, že uznanie Krymu ako súčasti Ruska sa vyrieši v najbližších rokoch. "Krym sa fakticky stal časťou Ruskej federácie. Dúfam, že to medzinárodné spoločenstvo uzná,“ pritakával mu podľa TASS Lambert. Mariani tvrdil, že nemôže byť reč o porušovaní práv príslušníkov národnostných menšín: "Je lepšie byť Tatárom na Kryme ako Rusom v Lotyšsku. Európa to však radšej opomína.“
Francúzov doplnili na Kryme poslanci zo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Na polostrov pricestovala ich delegácia vo februári tohto roku. Kyjev znovu dôrazne protestoval, generálna prokuratúra oznámila začatie trestného stíhania. Nemci (podobne ako Francúzi) si z toho vôbec nerobili ťažkú hlavu. "Nevšímame si to. Plánujeme navštíviť Krym aj v budúcnosti,“ povedal poslanec Roger Beckamp.
Ešte pred návštevou vedenie AfD vyzývalo na uznanie Krymu za ruské územie. "Nevideli sme nijakú ruskú okupáciu. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí mi povedali, že chceli byť v Rusku a želali si to veľmi dlhý čas,“ tvrdil Beckamp, čím nahral Moskve. "Spoznali sme veľa šťastných ľudí. Je pravda, že niektorí jednotlivci sú proti znovuzjednoteniu s Ruskom, ale sú v menšine,“ povedal ďalší člen AfD Harald Laatsch.
Naposledy sa postaral o rozruch bulharský politik Volen Siderov. Navštívil Krym v apríli tohto roku. Podkúril vláde v Sofii vo vzťahoch s Kyjevom, pretože kým NF v Paríži a AfD v Berlíne sú v opozícii, Siderov je člen koaličného tábora (jeho strana išla do volieb so Zjednotenými vlastencami, ktorí navrhli viacero kandidátov do vlády). "Nepovažujeme túto cestu za normálnu,“ reagoval podľa agentúry BTA Cvetan Cvetanov z najsilnejšej parlamentnej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska. Siderov, naopak, po návrate tvrdil, že sa rozhodol správne: "Krym totiž nie je anektované alebo okupované územie.“