Medzinárodná organizácia Global Witness zdokumentovala 207 prípadov zabitia aktivistov, ktorí sa snažili chrániť životné prostredie napríklad pred rozširovaním produkcie kávy či palmového oleja. „S tým, ako stúpa globálny dopyt po týchto produktoch, sa biznis ruve o to, aby získal masívne množstvo pôdy na pestovanie týchto produktov. Keď sa ľudia odvážia postaviť za ich práva a žiadať ochranu ich životného prostredia, sú umlčiavaní najbrutálnejším spôsobom,“ povedal pre agentúru AFP Ben Leather z Global Witness. Mimovládka zároveň tvrdí, že spomedzi vyše dvesto zdokumentovaných prípadov až v 53 mali smrť aktivistov na svedomí bezpečnostné vládne zložky – polícia alebo armáda.
Podľa britského denníka Guardian sú v prvej línii boja medzi tými, ktorí podporujú ochranu prírody, a tými, ktorí podporujú spotrebu. „Tým, ako sa zdroje vyčerpávajú, sa tento konflikt stáva čoraz násilnejší. Ťažobný priemysel financuje kampane nových politikov: Rodriga Duterteho na Filipínach, Recepa Tayyipa Erdogana v Turecku, Donalda Trumpa v USA či Jaira Bolsonara v Brazílii. Všetci sa zaviazali, že narušia aj tú malú právnu ochranu, ktorú mohli ochrancovia životného prostredia využiť na zadržanie rozširovania baní, fariem či tovární,“ upozornil Guardian.
„Ak chcete chrániť životné prostredie, označia vás za teroristu. A to je teraz všade,“ citoval Guardian Tugbu Gunalovú, ktorá sa v Turecku angažuje v kampani za ochranu riek a lesa pred budovaním vodných elektrární.
Aj v Turecku boli vlani zavraždení dvaja aktivisti – starší manželský pár – a to krátko po tom, čo vyhrali spor so spoločnosťou na ťažbu mramoru. Muž, ktorý sa najskôr priznal, že vraždil na objednávku ťažobnej spoločnosti a neskôr výpoveď zmenil, však zomrel vo väzení ešte pred súdnym procesom. Údajne šlo o samovraždu a prípad sa tým uzavrel.
„To bol šok. Bol to odkaz ochrancom životného prostredia, že môžu byť zabití a nikto nebude potrestaný,“ povedal Birhan Erkutlu, ktorý spolu s Gunalovou vedie kampaň za ochranu lesov. „Sme na tenkom ľade. Nechceme byť zabití… A nechceme byť zatknutí vládou, ale chceme brániť životné prostredie,“ dodala pre Guardian Gunalová.
Podobnú skúsenosť má aj Fatima Babuová, ktorej sa na juhu Indie podarilo zaktivizovať ľudí na protest proti rozširovaniu taviarne medi. Dav vyše 20-tisíc ľudí v máji tohto roka rozháňala polícia najskôr slzotvorným plynom a potom ostrými nábojmi. Pri proteste zomrelo 13 ľudí a desiatky sa zranili. Úrady tvrdili, že ľudia hádzali na policajtov kamene a zapaľovali autá.
Podľa Babuovej bol však postup polície neprimeraný. „Nebola to streľba na rozohnanie davu. Slzotvorný plyn alebo gumové projektily. Neboli to strely do vzduchu, pálili priamo do davu,“ povedala pre Guardian. Podľa nej chceli udusiť protest proti firme a ďalším podobným projektom. „Chceli nám dať lekciu – ak zvýšite hlas, dostanete toto,“ dodala Babuová.
Firma sa neskôr od postupu polície dištancovala a regionálna vláda rozhodla o zatvorení jej taviarne medi. Pre Babuovú je to istá úľava, ale za príliš vysokú cenu. Navyše má obavu, že rozhodnutie vlády bude len dočasné.
V Ázii zaznamenala organizácia Global Witness veľký podiel úmrtí aktivistov, ktoré majú na svedomí bezpečnostné zložky štátu – týka sa to najmä Filipín. Celkovo najviac vrážd zaregistrovali vlani v Latinskej Amerike, kde na ochrancov životného prostredia útočia najmä ozbrojené gangy.
Rebríček vedie Brazília s amazonským pralesom, kde bolo zabitých 57 ekoaktivistov, na Filipínach zomrelo 48 ochrancov životného prostredia. Nasleduje Kolumbia, kde je tiež prales, a Demokratická republika Kongo – krajina s najväčším dažďovým pralesom v Afrike a s veľkým nerastným bohatstvom.
Vraždy sú špičkou ľadovca. Správa medzinárodnej organizácie upozorňuje, že enviroaktivisti čelia rôznym snahám o umlčanie – poznajú vyhrážky smrťou a kyberútoky, zažívajú sexuálne útoky, zatýkanie aj súdne žaloby.