Rozporný vzťah Trumpa k NATO a EÚ sa naplno prejavil už niekoľkokrát. Naposledy počas jeho cesty v júli, ktorá zahŕňala summit aliancie, návštevu Británie a stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Boli to však krajiny v Ázii a Pacifiku, ktoré prvé pocítili nevyspytateľnosť krokov vládcu Oválnej pracovne. Už v januári 2017 Trump podpísal vystúpenie USA z transpacifickej obchodnej dohody.
Malá dôvera
Zmluva však nie je mŕtva. Vyjednávači z 11 krajín ďalej riešia, ako by sa dala dohoda napĺňať. "Môžeme očakávať, že by začala platiť v prvej časti budúceho roka,“ vyhlásil na stretnutí krajín v polovici júla japonský zástupca Kazujoši Umemoto.
Hoci bez USA bude dosah dohody oveľa menší, stále pri stole sedí 11 štátov, ktoré predstavujú viac ako 13 percent svetového hrubého domáceho produktu. Zmluva by zahŕňala Austráliu, Brunej, Čile, Japonsko, Kanadu, Malajziu, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapur a Vietnam.
Trump odstúpením od dohody o voľnom obchode splnil predvolebný sľub. Na druhej strane však pootvoril dvere čínskym ekonomickým záujmom v ázijsko-pacifickej oblasti. A to v čase, keď americká bezpečnostná stratégia hovorí, že globálnu politiku bude najviac formovať súperenie veľmocí. Tak, ako sa Európa bude asi viac zaujímať, či sa vie postarať o seba, rovnako to platí pre amerických spojencov na "druhom konci sveta“.
Tým Trump vyslal niekoľko odkazov. Pohrával sa s myšlienkou, že Tokio či Soul by mali viac platiť za americkú ochranu. Pripomína to neprestajné búšenie do spojencov v NATO, ktorí vraj USA niečo dlhujú. Po singapurskom summite s Kim Čong-unom americký prezident zase spomenul, že možno nastane čas, keď stiahne jednotky USA z Južnej Kórey. O niečom podobnom sa nedávno špekulovalo v súvislosti s Nemeckom a americkými vojakmi.
"Bez ohľadu na to, ako by to malo vyzerať, zdá sa, že Trump je pripravený vzdať sa niektorých mimoriadne dôležitých prvkov politiky USA. Je jasné, že šéf Bieleho domu má len malú dôveru v systém spojenectiev vedený Spojenými štátmi v ázijsko-pacifickej oblasti. Obzerá sa po spôsoboch, ako ho obmedziť, možno aj rozpustiť. Keby v tom uspel, zásadným spôsobom by to zmenilo bezpečnostnú architektúru v regióne,“ reagoval pre Pravdu Bates Gill, profesor strategických štúdií na Macquarieskej univerzite v Sydney.
USA zatiaľ zostávajú v oblasti aktívne. V prípade, že Amerika naozaj vníma súperenie veľmocí ako vážnu bezpečnostnú výzvu, ázijsko-pacifický región môže byť test možností Washingtonu. Nie je tu aktívna len Čína, ale o svoj kus koláča sa hlási aj Rusko.
Peking je však hlavný vyzývateľ. USA prehlbujú niektoré vzťahy s Taiwanom, pokračujú v lodných a leteckých patrolách v Juhočínskom mori. Číne tiež tento rok zrušili pozvanie na najväčšie svetové námorné cvičenie RIMPAC. Dôvodom je práve pokračujúca militarizácia Juhočínskeho mora zo strany Pekingu.
Nový systém?
Čína však nezaháľa. Buduje vlastné spojenectvá. Tento týždeň sa na stretnutí ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Singapure bude diskutovať aj o pravidlách moreplavby v Juhočínskom mori. Čína má tiež záujem o vzťahy s viacerými štátmi Pacifiku ako Vanuatu, Tonga či Šalamúnove ostrovy. Podľa Lowyovho inštitútu v Sydney tu za posledné desaťročie investovala už 1,7 miliardy dolárov.
Bart Gaens z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy predpokladá, že nateraz sa na americkej prítomnosti v regióne veľa meniť nebude. Súvisí to aj s nejasnou budúcnosťou vzťahov s KĽDR. "Nevieme, kedy by sa mala skončiť denuklearizácia, nie je jasný proces, ktorý k nej povedie, ani nie je isté, či Trump a Kim Čong-un myslia to isté, keď o nej hovoria. Ak k nej dôjde, bude si to vyžadovať dlhý čas. Predpokladám, že viac ako desaťročie. A prípadné zjednotenie Kórejského polostrova by trvalo ešte dlhšie. Okrem toho sa na KĽDR nedalo v minulosti príliš spoľahnúť a porušovala sľuby,“ pripomenul pre Pravdu Gaens.
Podľa odborníka sa Japonsko stále cíti byť ohrozené Severnou Kóreou "Tokio sa spolieha, že USA zaistia bezpečnosť v regióne. Ak by sa Amerika z oblasti stiahla, určite by to viedlo k vyzbrojeniu sa Japonska, dokonca by mohlo chcieť jadrové zbrane. Vytvorilo by to väčšiu neistotu v severovýchodnej Ázii,“ myslí si Gaens.
Podobne ako Japonsko by sa asi správali aj ďalšie krajiny. Amerika tak zostáva možno nedokonalým, ale predsa len garantom stability v oblasti. "Systém amerických spojenectiev by však mohol nahradiť regionálny bezpečnostný mechanizmus pre severovýchodnú Áziu. Mohol by zahŕňať obe Kórey, Čínu, Japonsko, USA a možno aj Rusko,“ reagoval pre Pravdu Carl Thayer, bezpečnostný odborník z Univerzity Nového Južného Walesu.