Ukrajincom kradne nádej silná korupcia

Prezident Petro Porošenko verí, že Kyjev vstúpi do európskej rodiny štátov už o niekoľko rokov. Keby mal pravdu, potešil by takmer polovicu spoluobčanov. „Smerovanie do EÚ podporuje 45 percent obyvateľov a len deväť percent súhlasí s užšou spoluprácou v rámci colnej únie s Ruskom,“ informoval o svojom prieskume Kyjevský medzinárodný ústav sociológie. (Viac ako tretina opýtaných sa nazdáva, že Ukrajina by sa nemala orientovať ani na Západ, ani na Moskvu.)

Ústav zisťoval aj to, čo si ľudia myslia o práci politických špičiek. Výsledok je pre Porošenkov tábor alarmujúci. Až tri štvrtiny Ukrajincov uviedli, že najvyšší predstavitelia vedú štát zlým smerom.

Podpora aj kritika

Kyjev môže byť spokojný, že od EÚ dostáva nielen peňažnú podporu. Únia zdôrazňuje, že po dramatických udalostiach na Kryme a na Donbase v roku 2014 stále uznáva územnú celistvosť Ukrajiny. Podobne však prízvukuje, že vládna garnitúra si neplní veľa domácich úloh, čo sa odzrkadľuje na nespokojnosti občanov.

Viacerí západní veľvyslanci v Kyjeve, ktorí ubezpečujú, že im na európskej budúcnosti Ukrajiny záleží, na druhej strane používajú aj slová, ktoré pristanú najskorumpovanejším štátom v Afrike alebo v Ázii. "Korupcia vyzerá ako bodliak ukrajinskej ekonomiky,“ upozornil holandský ambasádor Eduard Hoeks v rozhovore pre anglojazyčný Kyiv Post. Obáva sa, že korupcie sa nezbaví ani súčasná, ani ďalšia generácia. "Ukrajina potrebuje zmeniť mentalitu. Korupcia je poznávacím znakom politiky a ekonomiky v tomto štáte,“ dodal Hoeks.

Na pomery sa posťažoval aj švajčiarsky veľvyslanec Guillaume Scheuer. Ponosoval sa napríklad na dvojaký meter, za čím zjavne stojí korupcia. Povedal, ako ukrajinský kontrolór stupňoval požiadavky na protipožiarny systém jednej švajčiarskej firmy. Podnik zakaždým vyhovel (inšpektor nepochybne očakával, že dá pokoj, ak dostane úplatok, čoho sa však nedočkal). "Problém je niekedy v tom, že limity sa tlačia príliš vysoko, ale zároveň vidíte iný podnik za rohom, ktorý má iba hasiaci prístroj a vedro s vodou. Takže jedna firma vynaloží státisíce dolárov a iná päť dolárov,“ povedal agentúre Interfax-Ukrajina.

Oveľa horší prílev investícií ako na Slovensku

Hlavne korupcia (v druhom rade nadmerná byrokratická záťaž) zapríčiňuje, že zahraniční investori sa na Ukrajinu nehrnú. Má pritom obrovský potenciál. Na porovnanie, Slovensko s dvanásťnásobne menšou rozlohou a osemnásobne nižším počtom obyvateľov priláka ročne približne polovicu objemu priamych zahraničných investícií, čo pritiahne Ukrajina.

Hugues Mingarelli, veľvyslanec EÚ v Kyjeve, podčiarkol, že priveľa podnikateľov z únie neprejaví záujem o biznis na Ukrajine, pokiaľ sa zásadne nezmení situácia. Zdôraznil pritom, že možnosti sú obrovské, ale biznismenov odrádzajú fakty o tomto štáte. "Treba znížiť korupciu a zvýšiť stupeň právneho štátu na parametre porovnateľné s európskymi krajinami, potom získate maximum priamych zahraničných investícií, aby ste sa stali prosperujúcou krajinou,“ uviedol Mingarelli pre Kyiv Post.

Ambasádor, ktorý zastupuje úniu, poukázal na to, že fakticky tolerované a nepotrestané čachre hŕstky najbohatších stoja Ukrajinu obrovské peniaze. "Tento štát sa stal bankomatom pre 10 až 15 ľudí a celá krajina sa deformovala v ich prospech. Je to strašné. Mená poznáte,“ povedal Mingarelli, ktorý narážal na oligarchov, čo sa cítia nedotknuteľní.

Dánsko sa zdá byť zvlášť znechutené prostredím pre biznis na Ukrajine. V tomto severskom štáte je totiž najnižšia miera korupcie na celom svete. "Je veľa miest, kam sú investori pripravení ísť. Nechcú ísť tam, kde riskujú. Vo svete západného podnikania je príliš riskantné narážať na korupciu,“ podotkol dánsky ambasádor Ruben Madsen pre portál Hromadske.

Zmena nenastala ani po revolúcii

Zvrhnutie prezidenta Viktora Janukovyča, za čo mnohí Ukrajinci v Kyjeve zomierali, zatiaľ neprinieslo posun k lepšiemu. Dvaja uznávaní ukrajinskí ekonómovia, ktorí pôsobia v USA a v Kanade, napísali, že ich vlasť by mohla byť výrazne ďalej. "Namiesto toho je jednou z najchudobnejších v Európe. Ukrajinci sú len nepatrne bohatší ako Moldavci,“ uviedli Basil Kalymon a Oleh Havrylyšin v spoločnom texte na serveri Atlantic Council o tom, že Ukrajina je na chvoste Európy. "V hospodárstve stále prevláda malý počet oligarchov, ktorí spolupracujú s establišmentom. Ekonomika je prerastená korupciou,“ dodali.

Viaceré pretrvávajúce problémy, niektoré sa dokonca zhoršujú, vykrádajú sen Ukrajincov, ktorí túžia po členstve v EÚ.

Porošenko tvrdí, že Kyjev už spĺňa podmienky, aby s ním Brusel začal prístupové rokovania. O horizonte vstupu sa vyjadruje veľmi optimisticky. "Mám absolútnu istotu, že Ukrajinu prijmú do EÚ a že to bude záležitosť niekoľkých rokov, nie dekád,“ citovala ho na jar tohto roku agentúra Interfax-Ukrajina.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker však pred dvomi rokmi hovoril úplne inak a odvtedy sa od jeho názoru nič zásadné nezmenilo. "Ukrajina určite nebude schopná stať sa členom únie najbližších 20 až 25 rokov,“ vyhlásil v marci 2016, keď rečnil v Haagu.