K záležitosti sa vyjadril v rozhovore pre ruskú rozhlasovú stanicu Kommersant FM desať rokov po tzv. päťdňovej vojne Gruzínska s Ruskom o kontrolu nad separatistickým regiónom Južné Osetsko.
„Mohlo by to spôsobiť strašný konflikt. Je úplne nepochopiteľné, kto by chcel takúto vec,“ povedal Medvedev na margo prípadného vstupu Gruzínska do západnej vojenskej aliancie.
Ako pripomenula agentúra DPA, Medvedev bol ruským prezidentom, keď sa Tbilisi v noci zo 7. na 8. augusta 2008 pokúsilo vytlačiť ruské jednotky z Južného Osetska.
Rýchla vojna
Gruzínsko vyslalo pred desiatimi rokmi armádu s cieľom opätovne dobyť Južné Osetsko, ktoré sa spolu s Abcházskom vymanilo spod kontroly Tbilisi v separatistických vojnách začiatkom 90. rokov. Do konfliktu zasiahla ruská armáda, ktorá gruzínske jednotky pri svojej jasnej prevahe rýchlo porazila.
Európska únia pomohla vyrokovať prímerie a konflikt, ktorý si vyžiadal niekoľko sto mŕtvych, sa skončil 12. augusta.
Vojne sa dalo vyhnúť, povedal Medvedev pre Kommersant FM. „Nebolo to nevyhnutné,“ dodal.
Malá kaukazská krajina chce do NATO
Gruzínsko sa usiluje o začlenenie do Európskej únie i NATO a považuje ich za záruku ochrany pred ruskou agresiou.
Na opačnej strane konfliktu zasa Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala nezávislosť Južného Osetska i ďalšej gruzínskej separatistickej republiky, Abcházska. Gruzínsko považuje oba kaukazské regióny za okupované Ruskom a tlačí na svojich spojencov, aby urobili to isté.
Gruzínsko sa usiluje o členstvo v NATO a od roku 2008 má aj prísľub pozvánky. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý v júli tohto roku v bruselskom sídle Aliancie privítal gruzínskeho premiéra Mamuku Bachtadzeho, ocenil prínos tejto kaukazskej krajiny pre úspech misie NATO v Afganistane a potvrdil oprávnenosť euroatlantických ambícií Gruzínska. To podľa jeho slov potvrdil aj júlový summit NATO v Bruseli, na ktorom lídri aliancie vyjadrili podporu integračným snahám Gruzínska i Ukrajiny.