Ruský rezort diplomacie pritom neuviedol mená gréckych diplomatov, ktorým nariadil opustiť hostiteľskú krajinu.
Grécko vyhostilo ešte v júli dvoch diplomatov, ktorí pôsobili na veľvyslanectve Ruska v Aténach. Dôvodom boli podozrenia, že pomáhali financovať protesty proti dohode o ukončení dlhoročného sporu medzi Gréckom a Macedónskom, ktorého predmetom bol názov druhej z menovaných krajín.
Rusko je proti rozširovaniu Aliancie o krajiny, ktoré boli pod vplyvom Moskvy
Uzavretie takejto dohody má umožniť Macedónsku vstup do NATO, ktorého členom je i Grécko. Ako však uviedla AP, Rusko je dôrazne proti rozširovaniu Aliancie o krajiny, ktoré boli kedysi pod vplyvom Moskvy. Ruskí predstavitelia podozrenia gréckej vlády odmietli s tým, že ich vyslovila pod nátlakom zo strany iných členov NATO. Už krátko po vyhostení ruských diplomatov Moskva avizovala, že pristúpi k recipročnému kroku.
Napriek svojej podpore rozširovania NATO sa grécka ľavicovo orientovaná vláda doposiaľ zasadzovala za zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Grécko sa nepridalo ani ku koordinovanému vyhosťovaniu personálu ruských veľvyslanectiev z viacerých západných krajín po marcovom otrávení bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v Anglicku.