"Je veľmi bolestivé pre každého Gruzínca, že už máme 10. výročie vojny. V súčasnej situácii je ťažké byť optimistom. Ale bez ohľadu na to, koľko prejde času, mladí Gruzínci budú vyrastať s nádejou, že sa nám vráti okupované územie a že sa zlepšia vzťahy s miestnymi ľuďmi. No bez spolupráce s medzinárodným spoločenstvom sa len ťažko dočkáme pozitívneho vývoja,“ reagovala pre Pravdu na otázku, ako vníma výročie vojny, mladá Gruzínka Diana Chomerikiová, ktorá momentálne pôsobí v Bratislave.
Tvrdá reakcia
Rusko okupuje asi 20 percent z územia Gruzínska. Vláda v Tbilisi pripomína, že Moskva má v Abcházsku a Južnom Osetsku vojenské základne, kde je asi 10-tisíc vojakov a tritisíc príslušníkov tajnej služby. Podľa Gruzínska tiež Rusko pravidelne narúša jeho vzdušný priestor. Desaťtisíce ľudí museli v súvislosti s vojnou opustiť domovy a zločinmi počas nej sa zaoberá Medzinárodný trestný súd v Haagu. Konflikt si vyžiadal viac ako 800 obetí. O vzťahoch Západu a Moskvy sa hovorí, že sú najhoršie od konca studenej vojny. Konflikt na Kaukaze v roku 2008 písal dôležitú kapitolu tohto príbehu.
"Vzťahy s Ruskom sa postupne zhoršovali. Keď vo februári 2008 Kosovo vyhlásilo nezávislosť, Moskva tvrdila, že bude reagovať asymetrickým spôsobom. Predpokladali sme, že to bude zahŕňať uznanie nezávislosti Abcházka. V apríli 2008 Gruzínsko dostalo na summite NATO v Bukurešti prísľub, že sa jedného dňa môže stať členom aliancie. Chápali sme, že to bude trvať dlho, ale naša snaha priblížiť sa NATO a Európskej únii je pozitívna pre krajinu,“ povedal pre Pravdu gruzínsky veľvyslanec na Slovensku Revaz Gachechiladze.
Podľa neho sa dá na rozhodnutie aliancie po desiatich rokoch dívať rôzne. "Nedalo sa však presne kalkulovať s tým, čo sa stane v budúcnosti. Rozhodnutie aliancie bola dobrá vec a ruská reakcia bola príliš tvrdá. Okrem toho Moskva aj tak všetko pripravila na vojnu. Ruská armáda usporiadala manévre na severnom Kaukaze. Všetko bolo pripravené. Čakalo sa len na prvú streľbu,“ pripomenul ambasádor.
"Je otázka, či použitie sily Gruzínskom v Južnom Osetsku, ktoré sa začalo ostreľovaním Cchinvali v noci zo 7. na 8. augusta, bolo v súlade s medzinárodným právom. Nebolo,“ uvádza správa Nezávislej misie na overenie faktov týkajúcich sa konfliktu v Gruzínsku, ktorú vytvorila Rada Európskej únie. "Došli sme k záveru, že ruská vojenská akcia mimo Južného Osetska bola vo svojej podstate porušením medzinárodného práva,“ píše sa tiež v dokumente, ktorý vyčíta Moskve aj rozdávanie ruských pasov obyvateľom odštiepeneckých regiónov, hoci tie sú z právneho hľadiska súčasťou Gruzínska.
Veľvyslanec Gachechiladze pripúšťa, že vláda v Tbilisi prezidenta Michaila Saakašviliho mala byť v roku 2008 opatrnejšia a zodpovednejšia pri rozhodnutiach. "Vojna by sa však začala v každom prípade. Saakašvilli sa snažil hovoriť s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom, ale nebolo to možné. Moskva nemala záujem o pokojné riešenie,“ povedal ambasádor. Desať rokov od bojov v Gruzínsku teraz už ruský premiér Medvedev v rozhovore pre denník Kommersant vyhlásil, že vstup Tbilisi do NATO by viedol k hroznému konfliktu s katastrofickými následkami.
Prvý test
Mamuka Tsereteli z Inštitútu pre Strednú Áziu a Kaukaz pripomína, že prvotným cieľom Kremľa bolo pred desiatimi rokmi obmedziť suverénne práva Gruzínska.
"Od rozpadu ZSSR bolo strategickým zámerom Moskvy udržať si za každú cenu kontrolu nad zahraničnopolitickými prioritami krajín v susedstve Ruska a potrestať tie štáty, ktoré by sa vzpierali jej vôli. Vysvetľuje to, prečo Rusko podnecuje a má územné konflikty so susedmi, ktorí prejavujú väčšiu snahu o západnú orientáciu. Moskva v tomto základnom cieli uspela,“ uviedol pre Pravdu Tsereteli. "Gruzínsko postupuje v úsilí, aby naplnilo štandardy NATO a patrí medzi najschopnejších a najlojálnejších partnerov aliancie vo vojenských operáciách po svete. Diskusia o členstve Tbilisi však nie je na stole. Svojím spôsobom NATO a jeho dôležití európski členovia odmenili Moskvu za zlé správanie. Akceptovali požiadavku Ruska, že Gruzínsko bude mimo aliancie,“ tvrdí expert, ktorý vyučuje aj na Univerzite Johnsa Hopkinsa.
Územný konflikt má Rusko, samozrejme, s Ukrajinou, keď okupuje Krym a v roku 2014 spustilo agresiu na východe krajiny. Moskva tiež pokračuje vo vojenskej prítomnosti v Podnestersku, čo je odštiepenecký región od Moldavska.
"Vojna pred desiatimi rokmi bola prvý test Ruska s vedením hybridného konfliktu, hoci sme to tak vtedy ešte nevnímali. Začali sme si to uvedomovať, až keď prišla na rad Ukrajina. Gruzínsko však bolo čítankový príklad hybridného boja. Rusko zapojilo kybernetické útoky. Ešte pred vypuknutím násilností v Južnom Osetsku boli v regióne nasadené polovojenské jednotky či kozáci. Je to kópia toho, čo sme potom videli na Ukrajine. A konflikt sprevádzala informačná vojna, zastieranie skutočností, ako sa to začalo, čo malo vytvoriť dojem, že Rusko nie je až taký agresor,“ reagoval pre Pravdu Ján Cingel, ktorý sa v GLOBSECU zaoberá regiónom Kaukazu.
Podľa neho Západ podcenil Rusko a jeho motívy vo vzťahu k susedom. "Moskva vopred avizovala, že sa jej nepáči, že Tbilisi dostalo v Bukurešti zelenú, čo sa týka NATO, hoci to bolo len malé blikajúce svetlo na konci tunela. To sa potom stalo aj na Ukrajine v súvislosti s Európskou úniou,“ pripomenul Cingel. Podľa neho sú však väzby Gruzínska na alianciu také silné, že Kremeľ by už neprikročil k väčšej operácii proti Tbilisi.
Veľvyslanec Gachechiladze tvrdí, že západná orientácia jeho krajiny je jediná možnosť, ako rozvíjať demokraciu a ekonomiku štátu. V Gruzínsku sa práve koná veľké vojenské cvičenie so zastúpením krajín NATO Noble Partner (Vznešený partner). Premiér krajiny Mamuka Bachtadze však tiež v júli povedal, že obchodné, ekonomické, kultúrne a medziľudské kontakty s Ruskom budú pokračovať.
"Samozrejme, že sa snažíme rokovať s Moskvou. Neznamená to však, že sme ochotní odsunúť nabok naše princípy. Červenou čiarou je rešpektovanie územnej celistvosti Gruzínska,“ vyhlásil Gachechiladze. "Pre Rusko je veľmi dôležité, aby si udržalo vojenské základne vo vnútri mojej krajiny. Neviem, ako sa to dá vyriešiť s Moskvou. Ale chápem, že nakoniec sa to nejako podarí. Žiadny konflikt netrvá milión rokov. Nakoniec sa zúčastnené strany dohodnú. Pozrite sa na príklady Francúzska a Británie či Paríža a Berlína. Takže myslím, že sa to dá aj s Ruskom. Neviem však kedy a komu sa to podarí,“ uviedol gruzínsky veľvyslanec.