Hlava štátu napríklad najnovšie prikázala zmeniť a kodifikovať doterajší pozdrav v radoch armády na Sláva Ukrajine! a odpoveď Sláva hrdinom! Minister obrany už dokonca ohlásil najväčšiu vojenskú prehliadku s účasťou 4,5 tisíca vojakov a 250 kusov vojenskej techniky. Bude sa konať už tradične na kyjevskej triede Chreščatyk pri príležitosti 27. výročia Dňa nezávislosti (24. augusta). A to všetko na pozadí pokračujúcej a gradujúcej rusofóbie nielen politických špičiek v Kyjeve.
Kyjev nevylučuje „zasahovanie“ Moskvy
„Niet pochybností o tom, že Kremeľ chystá rozsiahle zasahovanie do volebného procesu s cieľom zlomiť pre agresora veľmi nebezpečnú európsku jednotu a solidaritu s Ukrajinou,“ cituje agentúra UNIAN prezidenta Porošenka. V súvislosti s tým v utorok už požiadal Radu národnej bezpečnosti a obrany, aby sa na osobitnom rokovaní venovala „odporu proti chystanému ruskému zásahu do nadchádzajúcich parlamentných volieb“, ktoré sa majú konať na jeseň v roku 2019.
Existujú však iniciatívy, ktoré sú silnou kávou aj pre súčasnú vládnu garnitúru. Najnovšie sa terčom kritiky stal plán možného úplného zrušenia železničného spojenia s Ruskom. Nie prvý raz o tom informoval Volodymyr Omelian, minister infraštruktúry. Podľa neho vraj straty z kroku pripravovaného ešte v tomto roku sa budú rovnať „jednej hrivne“. Vo vedení ukrajinských železníc však tvrdia, že nejde o politicko-ideologické pozadie zápasu s Moskvou. Ide vraj o prozaický dôvod – snahu ministra „znárodniť“ ešte stále lukratívnu štátnu firmu.
Nie všetci Ukrajinci sú hlúpi
„Je to poriadna hlúposť. Skomplikovalo by to život stoviek tisíc Ukrajincov, ktorí majú na tamtej strane hranice príbuzných,“ reagoval ostro na ministrom Omelianom avizovaný možný krok o budúcnosti ukrajinských železníc Alexej Gončarenko. A to druhý muž v najsilnejšej parlamentnej frakcii Blok Petra Porošenka ešte nespomenul nedávnu informáciu šéfa ukrajinskej diplomacie Pavla Klimkina, podľa ktorého v súčasnosti pracujú v Rusku tri milióny Ukrajincov.
Podľa štátneho železničného dopravcu (Ukrzaliznyca) bola v roku 2017 najziskovejším spojom vlaková súprava na trase Kyjev – Moskva, ktorej zisk dosiahol 5,8 milióna dolárov (viac ako päť miliónov eur). Na druhom mieste bolo vlakové spojenie Odesa – Moskva (3,7 milióna dolárov – 3, 2 milióna eur). Tretie miesto v prvej päťke patrí trase Kyjev – Petrohrad (800-tisíc dolárov – skoro 700-tisíc eur). A až potom nasleduje čo do zisku vnútroštátne spojenie Kyjev – Odesa a Kyjev – Ľvov.
Cestovanie do Ruska sa neskončí
Podľa poslanca Gončarenka napríklad vlakom na trase Moskva – Odesa necestujú predstavitelia ruskej vládnej moci, ale obyčajní ľudia. „A budú cestovať ďalej, akurát s veľkými ťažkosťami, preklínajúc tých, čo prišli s touto geniálnou myšlienkou,“ dodal poslanec ukrajinského parlamentu. Aj keď osobná vlaková preprava medzi susedmi stále funguje, zaznamenala doteraz niekoľkonásobný pokles v porovnaní s obdobím do udalostí na Majdane, ktoré vyústili do štátneho prevratu a zvrhnutia zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča.
Volanie po „strihaní koľají“ pritom nie je ojedinelým javom z dielne niektorých ukrajinských politikov. Napríklad od októbra 2015 na základe iniciatívy Kyjeva neexistuje totiž medzi Ruskom a Ukrajinou priame letecké spojenie. A ruské nákladné vlaky už dávnejšie smerujú na západ obchádzajúc ukrajinské územie po narýchlo vybudovanej niekoľkokilometrovej trase.