V Argentíne hlasujú o legalizácii interrupcií

V Buenos Aires dnes očakávajú demonštrácie odporcov interrupcií, ale aj zástancov nového zákona, ktorý má tieto zákroky legalizovať. Na podporu zákona, o ktorom majú dnes senátori hlasovať, sa chystajú zhromaždenia aj pred argentínskymi ambasádami vo svete. V utorok sa v Buenos Aires zišli tisíce ľudí nesúcich sviečky na počesť ženy, ktorá cez víkend zomrela na následky infekcie po tajnom potrate.

08.08.2018 12:37
Argentína, protest, interupcia, príbeh služobníčky Foto: ,
Aktivistky oblečené ako služobníčky z príbehu Margaret Atwoodovej demonštrujúce za legalizáciu potratov v Argentíne.
1

Zákon, ktorý by argentínskym ženám umožnil podstúpiť interrupciu na vlastnú žiadosť až do 14. týždňa tehotenstva, schválili poslanci v júni tesnou väčšinou. Podľa argentínskeho denníka Clarín v senáte právna úprava pravdepodobne neprejde, pretože sa pre ňu chystá hlasovať len 31 zo 72 senátorov; ostatných 37 už uviedlo, že bude hlasovať proti.

Očakáva sa dlhá debata až do neskorých večerných hodín a priaznivcom normy zrejme nepomôže ani pozmeňujúci návrh, presadzujúci skrátiť lehotu na interrupciu na 12 týždňov. Ak by novela prešla, návrh by sa musel vrátiť do dolnej komory. Ak bude zákon zamietnutý, podľa denníka Clarín bude táto téma zaradená do programu najskôr po parlamentných a prezidentských voľbách konajúcich sa na budúci rok v októbri.

Na podporu zákona sa dnes majú konať demonštrácie napríklad aj pred argentínskymi veľvyslanectvami v Barcelone, Berlíne, Londýne, Madride, New Yorku či Santiagu de Chile. V utorok večer sa v Buenos Aires konal pietny sprievod k parlamentu kvôli úmrtiu dvadsaťdvaročnej Liliany Herrerová, matky dvoch detí, ktorá zomrela v sobotu na infekciu po tajnej interrupcii.

Podľa posledných štatistík zomrelo takto v roku 2016 v Argentíne 43 žien. Hospitalizovaných je každý rok v krajine kvôli tajnému potratu až 50 000 žien.

Debata o legalizácii interrupcií v tejto konzervatívnej krajine, z ktorej pochádza aj súčasný pápež František, je už niekoľko mesiacov búrlivá a sprevádzajú ju demonštrácie oboch táborov.

Pred hlasovaním poslancov o novej norme sa v júni zišlo desaťtisíce priaznivcov. Do ulíc vtedy vyšli aj odporcovia. Desaťtisíce ľudí prišli aj na sobotnú manifestáciu odporcov potratov, ktorú zvolala miestna biskupská konferencia.

Umelé prerušenie tehotenstva je teraz v Argentíne, podobne ako vo veľkej časti Latinskej Ameriky, povolené len vo výnimočných prípadoch, napríklad po znásilnení či v prípade ohrozenia života matky. Za porušenie zákona z roku 1921, hrozí v Argentíne trest väzenia od jedného do štyroch rokov.

Od návratu Argentíny k demokracii v roku 1983 hlasovali poslanci o podobnom návrhu už osemkrát. Schválili ho až tento rok v júni. Napriek tomu sa Argentína za predchádzajúcej prezidentky Cristiny Fernándezovej stala prvou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá v roku 2010 schválila sobáše homosexuálov. Súčasný prezident Mauricio Macri bol proti, avšak podľa miestnych médií podľahol spoločenskému tlaku a v súčasnosti zákon podporuje.

Veľká časť krajín Latinskej Ameriky povoľuje interrupcie len vo výnimočných prípadoch. V niektorých štátoch regiónu platí absolútny zákaz potratov aj v prípade ohrozenia života ženy či po znásilnení. V Čile bol absolútny zákaz interrupcií zrušený minulý rok. Podľa zákona majú v Latinskej Amerike ženy právo rozhodnúť sa o pokračovaní tehotenstva len na Kube, v Guyane a v Uruguaji.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Buenos Aires #Mauricio Macri #interupcia #Cristina Fernándezová