Interrupciu lekári nechceli zvažovať, hoci v krajine je povolená v prípade znásilnenia alebo ohrozenia života ženy. „Prosila som ich, aby jej urobili interrupciu a zachránili mi dcéru. Nemocnica ma poslala za sudcom, aby vydal nariadenie, sudca ma poslal späť k lekárom,“ citoval denník Guardian matku Any Maríe. Ana María po šiestich mesiacoch po cisárskom reze porodila dievčatko. O niekoľko hodín zomrelo. Ana María zomrela o dva týždne neskôr.
Ana María je jednou z tisícov žien, ktoré v Argentíne zomreli pre prísny zákon zakazujúci potraty. Jej matka je zas jednou zo státisícov žien, ktoré sa včera zhromaždili pred budovou argentínskeho parlamentu.
Horná komora parlamentu sa totiž po búrlivej debate chystala rozhodnúť o zákone, ktorý by povolil potraty do 14. týždňa tehotenstva. Návrh zákona v polovici júna tesnou väčšinou schválila dolná komora parlamentu. Výsledok hlasovania v Senáte nebol do poslednej chvíle istý, ale predpokladalo sa, že nové pravidlá zrejme neprejdú – v 72-člennej hornej komore ešte pred hlasovaním 37 senátorov oznámilo, že budú proti liberalizácii zákona. Prezident Mauricio Macri zatiaľ dal na vedomie, že hoci osobne je proti potratom, liberalizáciu zákona by nevetoval.
Pápež je proti
Ak by návrh zákona Senát predsa len schválil, Argentína by sa stala najväčšou latinskoamerickou krajinou, ktorá legalizuje potraty. Z Argentíny pochádza aj pápež František, ktorý však dal najavo, že s legalizáciou potratov v rodnej krajine nesúhlasí. Odporcov potratov v parlamente vyzval, aby návrh zákona odmietli. Argentína tak zažíva demonštrácie oboch táborov.
Podľa prieskumov verejnej mienky je za legalizáciu potratov takmer 60 percent opýtaných. Za uplynulé štvrťstoročie podľa mimovládok zomrelo vyše tritisíc žien v dôsledku komplikácií po nelegálnych potratoch. Najnovšou obeťou prísneho zákona je 22-ročná matka dvoch detí Liliana Herrerová, ktorá zomrela v sobotu na infekciu po nelegálnom potrate. Aj jej osud si pripomenuli aktivistky, ktoré sa v utorok večer zhromaždili pred argentínskym parlamentom.
Trpká skúsenosť
Do demonštrácií za liberalizáciu zákona sa podľa organizátorov zapojilo okolo milióna žien. Mnohé z nich mali oblečené červené plášte a biele čepce – kostým žien z románu Príbeh služobníčky kanadskej spisovateľky Margaret Atwoodovej. Tú pri písaní tohto románu čiastočne inšpirovalo aj to, čo sa stalo v Argentíne počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976 – 1983, keď boli uväznené ženy nútené do pôrodov.
Vojenský režim uniesol približne 30-tisíc ľudí, ktorí neskôr „zmizli“. Medzi nimi boli aj tehotné ženy, ktoré nechali prežiť do pôrodu a následne zavraždili. Ich deti potom dali na výchovu vybraným rodinám. K takýmto deťom patrí aj terajšia poslankyňa Victoria Dondaová, ktorá sa narodila vo väzení v roku 1977 a po vražde jej matky ju dali do vojenskej rodiny. O tom, kto boli jej skutoční rodičia, sa dozvedela až v roku 2003. „Spoločnosť sa zázračne nezmení zo dňa na deň, aj keby boli potraty legalizované. Ale zákon dá ženám väčšie šance,“ povedala pre Guardian.
Podporu protestom za liberalizáciu potratov vyjadrila aj Atwoodová. „Ženy, ktoré sa nemôžu samy rozhodnúť, či budú, alebo nebudú mať dieťa, sú zotročené. Argentína, ak si želáš, vynúť si pôrod, ale aspoň to nazvi tým, čím to je. Je to otroctvo,“ napísala Atwoodová v reakcii na postoj viceprezidentky Gabriely Michettiovej, ktorá zas vyzvala na úplný zákaz potratov.
Revolúcia dcér
Symbolom demonštrácií za legalizáciu potratov sa stali aj zelené šatky s nápisom: „Za legálny, bezpečný a slobodný potrat“ či „Sexuálna výchova na rozhodnutie, antikoncepcia na prevenciu potratu, legálny potrat ako prevencia smrti“. Takéto šatky nosia najmä mladé dievčatá vrátane stredoškoláčok. Hnutie mladých, ktoré sa mobilizovalo na podporu legalizácie potratov, označila miestna novinárka Luciana Pekerová za „revolúciu dcér“. „Moja mama je proti potratu. Ale pochopila, že nemôže nútiť iných ľudí, aby mysleli tak ako ona alebo zomierali pre to, v čo ona verí,“ povedala pre Deutsche Welle 15-ročná študentka Julieta Poová.
V každom prípade ak aj návrh zákona nateraz neprejde, potrat prestal byť v Argentíne spoločenským tabu.