Dohodu podpíšu prezidenti Vladimir Putin, Nursultan Nazarbajev, Gurbanguli Berdymuhamedov, Ilham Alijev a Hasan Rúhání.
Pokusy o vymedzenie sfér vplyvu pobrežných štátov začali prakticky s rozpadom Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov minulého storočia. Kým dovtedy bolo more pod kontrolou dvoch štátov, Sovietskeho zväzu a Iránu, po zániku ZSSR sa počet pobrežných štátov zvýšil na päť. Pokusy dohodnúť sa na rozdelení vodnej plochy, dna, rybolovných zón a vzdušného priestoru a na vedení podmorských ropovodov a plynovodov až do tohto roku zlyhávali.
Dohoda stanoví hranice hospodárskych zón a zavedie pätnásťmílové pobrežné pásmo a ďalšie desaťmílové pásmo pre rybolov. Jej súčasťou sú národné kvóty rybolovu, sprísnená ochrana životného prostredia a zásady spolupráce v bezpečnostnej oblasti. Zmluva zakazuje prítomnosť cudzích ozbrojených síl v oblasti Kaspického mora.
Pristúpili na kompromisy
Signatárske štáty vrátane Ruska museli podľa moskovskej tlače pristúpiť na rad kompromisov. Putin napríklad súhlasil so stavbou podmorského plynovodu z Turkménska do Azerbajdžanu mimo ruské územie, v ktorom Moskva vidí ohrozenie svojich vlastných trás do Európy. Na výmenu Kremeľ dostal bezpečnostné záruky, ktoré Rusku garantujú prakticky úplnú vojenskú kontrolu oblasti.
Podľa ruského serveru Expert sa štáty zvlášť zaoberali na prvý pohľad nevýznamnou otázkou, či je Kaspické more skutočne morom, alebo či je to jazero. Na pomenovaní totiž závisí usporiadanie priznaných hospodárskych zón.
Kým Rusko a Irán trvali na tom, že vnútrozemská vodná plocha je morom, podľa Azerbajdžanu je to jazero. Ruský a iránsky pohľad vraj nakoniec zvíťazil, pretože medzinárodné regule pre vyznačenie zón sú v tomto prípade presnejšie. Ak by Kaspické more bolo jazero, museli by sa z veľkej časti vypracovať nové pravidlá.