Gay McDougallová, členka zmieneného medzinárodného grémia, citovala v piatok odhady, podľa ktorých sú dva milióny Ujgurov a členov iných moslimských menšín v autonómnej oblasti Sin-ťiang na západe krajiny v „politických táboroch, kde podstupujú vštepovanie názorov“, informuje agentúra Reuters.
„Sme hlboko znepokojení mnohými a dôveryhodnými správami, že Čína v mene boja proti náboženskému extrémizmu zmenila Sin-ťiang na obrovský tajný internačný tábor, na akúsi bezprávnu zónu,“ povedala McDougallová v Ženeve na začiatku dvojdňovej rozpravy o dodržiavaní ľudských práv v Číne vrátane Hongkongu a Macaa.
Čínska vláda tvrdí, že Sin-ťiang čelí závažnej hrozbe islamských militantov a separatistov, ktorí plánujú útoky a podnecujú napätie medzi prevažne moslimskou menšinou Ujgurov, ktorá považuje danú oblasť za svoju domovinu, a etnickou väčšinou Chanov. Čínska delegácia v Ženeve na tieto obvinenia zatiaľ nereagovala.
S moslimami má byť v Číne nakladané ako s nepriateľmi štátu
McDougallová tvrdí, že s príslušníkmi ujgurskej komunity a inými moslimami je v Číne nakladané ako s „nepriateľmi štátu“ výlučne na základe ich etnicko-náboženskej identity. Viac než 100 Ujgurov, ktorí sa vrátili do Číny z krajín ako Egypt či Turecko, bolo zatknutých, pričom niekoľkí z nich vo väzení zomreli, dodala McDougallová.
Tisíce moslimov sa zišli v piatok v mešite v meste Wej-čou na severozápade Číny, aby protestovali proti plánovanému zbúraniu časti tejto stavby. Tieto protesty sa odohrávajú v čase, keď mnohí ľudia v Číne hlásiaci sa k rozličným vierovyznaniam, ktoré boli čínskym vedením doteraz tolerované, pociťujú obmedzovanie náboženských slobôd.
Podobné protestné zhromaždenia ako v meste Wej-čou sú v Číne ojedinelé. Čínska vláda sa totiž akýkoľvek náznak nesúhlasu snaží zlikvidovať už v zárodku. Za vlády prezidenta Si Ťin-pchinga sa komunistická strana sústreďuje na boj s „radikálnymi názormi“ v komunite viac ako 20 miliónov čínskych moslimov.