Po odstúpení Spojených štátov od tejto dohody spred troch mesiacov je Európska únia politicky i ekonomicky na strane Iránu, ktorý by v prípade zrušenia záväzkov o takúto podporu prišiel, povedal v pondelok hovorca AEOI Behrúz Kamálvandí. „Preto by bolo pre nás lepšie zotrvať pri jadrovej dohode ako nezotrvať,“ citovala agentúra DPA jeho vyjadrenie pre iránsku tlačovú službu ISNA.
Irán a skupina šiestich veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – dospeli v júli 2015 ku konečnej dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní na túto tému. Na základe tejto dohody mali byť zrušené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa obáv Západu zameraný na získanie atómových zbraní.
Rúhání chce počkať do novembra
Americký prezident Donald Trump oznámil v máji jednostranné odstúpenie od dohody s Iránom, na čo rozhodol o obnovení amerických sankcií voči Teheránu. Európska únia s obnovením sankcií nesúhlasí a európske podniky chce pred nimi chrániť. Irán po Trumpovom rozhodnutí deklaroval, že chce jadrovú dohodu zachovať, avšak len vtedy, ak zvyšných päť signatárov dokáže zaručiť, že Iránci nebudú čeliť hospodárskej izolácii.
„Vláda iránskeho umierneného prezidenta Hasana Rúháního chce s rozhodnutím o ďalšom zotrvaní pri jadrovej dohode počkať prinajmenšom do novembra“, uviedla v pondelok DPA. Zástancovia tvrdej línie medzitým presadzujú odstúpenie od dohody ako jasnú odpoveď na „Trumpovu brutálnu mocenskú politiku“ a v súlade s tým aj zrušenie obmedzení v jadrovom programe, najmä čo sa týka obohacovania uránu.