„Pokúšajú sa (USA – pozn. red.) riešiť svoje vnútropolitické problémy na úkor Turecka. V čase, keď sa Ankara ako vždy správa nanajvýš konštruktívne. Napriek pokusom zhoršiť obraz Turecka, naša krajina zostáva jednou z najatraktívnejších pre investície,“ dodal šéf tureckej diplomacie. Nepriamo tak reagoval na obavy zahraničných investorov na pokles tureckej líry a tureckých akcií, ktoré nasledovali po najnovších amerických sankciách týkajúcich sa v prvej etape prudkého rastu ciel na dovoz tureckej ocele a hliníka, ako to v piatok minulý týždeň avizoval prezident USA Donald Trump. Podľa neho má nasledovať aj bankový sektor.
Investori majú obavy
Obavy zatiaľ nerozplynul ani plán Turecka, ktoré avizovalo protiopatrenia. Napríklad má v pláne zbavovať sa dolárov či cenných papierov. Dokonca sa špekuluje, že Turecko spoločne s Ruskom uvažujú ignorovať dolárovú menu pri obchodovaní s ropou. Zatiaľ turecký prezident Recep Erdogan však iba vyzval občanov na predaj amerických dolárov a eura. Vraj tým „podporia národnú menu a tureckú ekonomiku“. Nemecké noviny Tagesspiegel dokonca tvrdia, že Erdogan nevylučuje ani opustiť alianciu s USA a vôbec otočiť sa Západu chrbtom.
„Zo strany Ankary ide v americko-tureckej kríze o prehodnotenie vlastných možností. Erdogan a jeho okolie hodnotia Turecko ako novú rýchlo napredujúcu mocnosť, ktorá hádže rukavicu tzv. starým veľmociam,“ pokúsil sa zľahčiť situáciu Simon Waldman z istanbulského Centra politiky. V tejto súvislosti podľa nemenovaného amerického diplomata „Turecko má ambície vozidla z prémiového segmentu a pritom jeho možností zodpovedajú malolitrážnemu automobilu“.
V každom prípade Ankara netají plán prejsť na zúčtovanie v národnej mene s obchodnými partnermi, ako je Rusko, Čína, Irán. V tejto súvislosti sa čoraz častejšie spomína možný vstup Turecka do spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika známeho ako BRICS. Podľa odborníkov to nebude ťažké. Tým skôr, že rovnakým smerom poškuľujú aj ďalšie krajiny vystavené tlaku USA.
Erdogan nevylučuje odchod
„Každý, kto sa pustí do Turecka a udiera pod pás, musí pamätať, že niet jediného politika ani krajiny na svete, ktorí by dosiahli úspech vďaka svojej nepriateľskej politike voči Ankare,“ vyhlásil turecký prezident Erdogan. Zároveň upozornil, že „môžeme povedať iba do videnia každému, kto obetuje strategické vzťahy a polstoročnú alianciu s krajinou s 81 miliónmi obyvateľov v záujme vzťahov s teroristickými skupinami“. Medzi ne Turecko zaradilo najmä kazateľa Fethullaha Gülena, ktorý je v očiach Ankary strojcom neúspešného pokusu o štátny prevrat. Ankara ho navyše obviňuje, že jeho hnutie má úzke prepojenie na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) vládou prezidenta Erdogana dlhodobo považovanú za teroristickú organizáciu.
Na oplátku Turci odmietajú napriek opakovaným žiadostiam Washingtonu prepustiť na slobodu evanjelického farára Brunsona (50) pochádzajúceho zo Severnej Karolíny. Viac ako 20 rokov riadil protestantskú cirkev v západotureckom Izmire. Na jeseň 2016 v rámci Erdoganových čistiek po neúspešnom pokuse o štátny prevrat ho zatkli. Čelí podozreniu z terorizmu a zo špionáže. Proces s ním je naplánovaný na 12. októbra. V prípade odsúdenia ho čaká až 35 rokov za mrežami. Na zadržanie Brunsona „doplatili“ zatiaľ tureckí ministri spravodlivosti a vnútra Abdülhamit Güla a Süleyman Soylu. Na základe rozhodnutia prezidenta Trumpa ministerstvo financií uvalilo na oboch sankcie, pretože „zohrali vedúcu úlohu pri zadržaní a uväznení pastora“. V rámci sankcií obom tureckým členom kabinetu zablokovali americké účty a aktíva a občania USA majú zakázané s nimi podnikať.
Erdogan zase reagoval ubezpečením, že pokračuje v rozhodnom protiteroristickom boji. Tentoraz však na pozadí americkej stopy v Sýrii. Ako vyhlásil, prípravy vojenskej operácie sú v poslednom štádiu. Je namierená hlavne proti arabsko-kurdským vojenským zoskupeniam podporovaných Washingtonom, ktoré Ankara považuje za teroristické.