„Výsledky prieskumu svedčia o tom, že sa Rusko vracia k propagande v duchu Brežnevovej éry,“ usúdil riaditeľ strediska, sociológ Lev Gudkov. Úplné výsledky prieskumu by podľa neho mali byť zverejnené počas dňa.
Kým 45 percent opýtaných malo problém vyjadriť sa, o čo pred 50 rokmi išlo, podľa pätiny opýtaných všetko zavinili „podvratné akcie“ Západu proti socialistickým štátom. Skoro štvrtina usúdila, že protisovietsky naladení politici vo vtedajšom Československu sa pokúsili o prevrat, čoho dôsledkom bol vpád vojsk. A skoro pätina Rusov si myslí, že v Československu vypuklo „povstanie proti režimu, ktorý nastolil Sovietsky zväz“.
Len každý desiaty z opýtaných vo veku od 18 do 35 rokov mal poňatie o udalostiach Pražskej jari 1968.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
„Mladí ľudia nevedia a nechcú vedieť, čo sa stalo,“ usúdil Gudkov. „Myslím, že to je prejav všeobecnej amorálnosti veľmoci, čo sa stalo základom pre ruskú imperiálnu obrodu za (prezidenta Vladimira) Putina a v podmienkach podpory pre anexiu Krymu,“ dodal sociológ.
Podľa iného prieskumu štátnej agentúry FOM o vstupe sovietskych vojsk do Československa sa cítila informovaná tretina Rusov, 29 percent už o tom niekedy počulo, zatiaľ čo 35 percent pripustilo, že o niečom takom počuje vôbec po prvý raz. Z tých informovanejších 26 percent považovalo postup sovietskeho vedenia za správny, 13 percent za nesprávny.
„Hlavnými stúpencami násilného potlačenia Pražskej jari boli NDR (východné Nemecko) a Poľsko, ktorých vodcovia sa báli, aby sa "jarou“ nenakazili aj ich krajiny. Ale príčinou operácie, známej pod krycím názvom Dunaj, sa stali obavy sovietskeho vedenia z možnej straty kontroly nad Československom," poznamenal v pripomienke výročia invázie internetový denník Gazeta.ru.
„Pražskú jar zahubil politický pluralizmus, zavádzaný Dubčekom. Hospodárske reformy Moskvu veľmi neznepokojovali,“ dodal.