„Nemáme informácie, ktoré by potvrdzovali nejaké obete útoku. Pokračuje vyšetrovanie. Naše poďakovanie patrí tureckej polícii za rýchlu reakciu na incident,“ citujú noviny Hurriyet Davida Haynera, predstaviteľa veľvyslanectva USA v Ankare.
Viacerí pozorovatelia sa zhodujú v názore, že pondelkový útok je symbolickým prejavom protestu v čase súčasných napätých americko-tureckých vzťahov. Odštartovali ich dvaja politici, ktorí sa vžili do filmovej úlohy Ramba a ustúpiť nemienia. Najprv prezident USA Donald Trump rozhodol zdvojnásobiť clá na dovoz tureckej ocele a hliníka a vzápätí turecký líder Recep Erdogan reagoval zvýšením ciel na dovoz viacerých amerických tovarov. Napríklad áut, alkoholu či tabaku. Ouvertúrou bola však už dávnejšie odmietnutá žiadosť Ankary, aby Washington vydal kazateľa Fethullaha Gülena. Turci ho považujú za hlavného organizátora neúspešného pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Rovnaký osud má aj žiadosť USA týkajúca sa vydania tentoraz amerického pastora Andrewa Brunsona, ktorého Ankara obvinila z terorizmu a zo špionáže.
Jeden cieľ, viaceré podoby
Zo strany Ankary má zmena politického kurzu voči Washingtonu viaceré podoby. Napríklad v nedávnej vojenskej operácii proti Kurdom v Iraku, o ktorej, ako informoval portál Deutsche Wirtschafts Nachrichten, turecký spojenec v rámci NATO neinformoval Američanov. Rovnaký dôvod má, podľa viacerých odborníkov, ešte v roku 2011 Erdoganom avizovaná výstavba prielivu Istanbul. Má byť dlhý 43 kilometrov, široký 400 až 500 metrov a hlboký 25 až 30 metrov. Podľa Erdogana plánovaný prieliv má byť alternatívou existujúcemu Bosporskému prielivu. „Je to v duchu plánov novodobého tureckého sultána,“ reagoval portál CentrAsia na nedávno Erdoganom „oprášený“ plán. Podľa agentúry AP je však otázkou, čo bude znamenať existencia nového prielivu v rámci geopolitických zmien a čo možno očakávať od novej možnosti prechodu vojnových plavidiel do Čierneho mora. Rovnako je otázkou, či Ankara v súčasnej neľahkej hospodárskej situácii vrátane prudkého poklesu líry dokáže realizovať gigantický projekt, ktorého odhadované náklady po dobudovaní v roku 2023 sa pohybujú od 20 do 100 miliárd dolárov.
„Na príklade rastúceho napätia medzi Tureckom a USA vidieť, čo sa stane, ak namiesto politickej logiky sa dostáva k slovu tzv. logika Rambo,“ pokúša sa o sumarizovanie situácie na južnom krídle NATO aj nemecký denník Passauer Neue Presse. Podľa neho Erdogan sa hrá na „sultána“ v snahe urobiť dojem pred tureckou verejnosťou a naladiť ju "správnym smerom“ pomocou nacionalistickej rétoriky a už spomínaného ďalšieho z gigantických projektov.
Riskantná politika
„Rovnako ako Erdogan aj prezident Trump v rámci zvyšovania nátlaku nemá konkrétny cieľ. Obaja chcú iba dostať zo seba hnev formou zrieknutia sa dosiahnutých pozitív spolupráce,“ konštatujú noviny Passauer Neue Presse. Zároveň upozorňujú, že tým obaja politici riskujú destabilizovanie existujúcich regionálnych a medzinárodných systémov. „V období presadzovania politiky ,Rambo‘ je vojna veľmi reálnym variantom vývoja udalostí,“ dodáva nemecký denník.
„Turecko má alternatívy a USA by sa nemali na Turecko pozerať ako na nevýznamného partnera,“ cituje denník The New York Times Erdoganove slová adresované Washingtonu. V nedeľu turecký líder zopakoval, že „odpovieme človeku, ktorý vedie obchodnú vojnu s celým svetom vrátane našej krajiny – už sa orientujeme na nové trhy, spoluprácu a nové aliancie“.
Sebavedomé správanie Erdogana v rámci postoja k USA môže podľa viacerých pozorovateľov vychádzať napríklad z podpory Moskvy. V tejto súvislosti sa najnovšie spomína pondelkové rokovanie šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova v Turecku.
Kde berie „sultán“ odvahu?
„Erdoganove odvážne vyhlásenia svedčia skutočne o hľadaní ďalších možností. Myslím si, že hovoril s Putinom, ktorý mu mohol sľúbiť poskytnutie nejakých pôžičiek,“ povedal americkým novinám istanbulský politológ Atilla Yesilada. V hre pri hľadaní nových spojeneckých zväzkov je však okrem Ruska aj Čína alebo Katar, ktoré v posledných dňoch navštívili tureckí politickí emisári.