"Spojila nás aj stávka,“ tvrdí Kukan. "Prehral som s ním fľašu škótskej whisky. Stavili sme sa, koho zvolia za amerického prezidenta. Zvíťazil, a tak som si u neho vyžiadal audienciu. Bol ohromený. Annan často potom hovoril, aký je slovenský stály predstaviteľ seriózny, lebo sa prihlásil k prehratej stávke. Raz ma takto oslovil v spoločnosti, či sa nechcem u neho zastaviť, lebo mu už dochádza whisky,“ povedal pre Pravdu bývalý šéf rezortu diplomacie. V amerických prezidentských voľbách v roku 1992 Bill Clinton porazil Georgea Busha staršieho.
Intenzívna spolupráca
Kukan pôsobil pri OSN ako posledný veľvyslanec Československa a od 1. januára 1993 ako prvý stály predstaviteľ Slovenska pri celosvetovej organizácii. Annan bol námestník pre mierové operácie vtedajšieho generálneho tajomníka Butrusa Butrusa-Ghálího.
"Mal som možnosť spolupracovať s Kofim Annanom oficiálne a potom aj tak bližšie. On sa stal v januári 1997 generálnym tajomníkom OSN. Ja som bol neskôr slovenský minister zahraničných vecí. Annan vymenoval dvoch osobitných vyslancov pre Balkán. Za západnú Európu to bol známy švédsky politik a diplomat Carl Bildt. Za východnú Európu som sa ním stal ja,“ pripomenul Kukan.
Bildt a vtedajší šéf slovenského rezortu diplomacie boli špeciálnymi vyslancami v rokoch 1999 až 2001.
"Myslím si, že si Annan na mňa spomenul preto, že sme sa poznali úradne a osobne. Zhodnotil to tiež tak, že Východoeurópania majú k Balkánu bližšie a budú mu viac rozumieť. Bola to veľmi intenzívna spolupráca. Annan chcel dostať otázku Balkánu a Kosova tam, kde patrila, teda do Bezpečnostnej rady OSN. Mali sme pokyn stretávať sa so všetkými stranami, byť diskrétni, nezneužívať situáciu. Boli dni, keď som navštívil tri európske štáty denne a prijímali ma na najvyššej úrovni. Mimochodom, šéfom môjho kabinetu bol vtedy Miroslav Lajčák. Zúčastnil sa všetkých týchto rokovaní a hovorím, že mu to veľmi pomohlo,“ myslí si Kukan.
Lajčák je súčasný slovenský minister zahraničných vecí a predseda Valného zhromaždenia OSN. "Mal som tú česť, že som s ním mohol úzko spolupracovať. Obdivujem jeho múdre a jasné líderstvo, jeho postrehy a charizmu,“ uviedol Lajčák k úmrtiu Annana.
Na bývalého generálneho tajomníka OSN si dobre spomína aj Michal Mlynár, ktorý momentálne pôsobí ako ambasádor pri Organizácii Spojených národov. V New Yorku bol na veľvyslanectve už v rokoch 2006 až 2007, keď Slovensko bolo nestálym členom BR OSN.
"Annan uviedol Organizáciu Spojených národov do 21. storočia. Slovensko s ním malo veľa pozitívnych skúseností. Keď sme boli v BR OSN, tak mu končil mandát 31. 12. 2006, ale v prvý rok nášho členstva sme s ním boli intenzívne v kontakte,“ reagoval pre Pravdu Mlynár. "Práve to nebolo pre Annana ľahké obdobie. Bol predtým pod tlakom za program ropa za potraviny pre Irak. On samotný a jeho syn čelili kritike za kontrakty. Obvinenie však nikdy neformalizovali. Ale Annan mal obrovské skúsenosti, ktoré pretavil do vedenia OSN. Mal autoritu a mimoriadnu charizmu,“ pripomína Mlynár.
Slovenský diplomat hovorí, že keď Annan niečo povedal, tak si to iní mohli hneď zapísať. "Samozrejme, BR OSN informoval aj v uzavretom formáte o najcitlivejších svetových témach. Pamätám si stretnutie v roku 2006 k izraelsko-libanonskej vojne. Annan o tom hovoril na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Bol schopný hovoriť bez papiera, z hlavy. Na tom stretnutí nebolo počuť ani muchu zabzučať,“ povedal Mlynár.
Annanov odkaz
"Odkaz Kofiho Annana pre OSN a medzinárodné spoločenstvo je vo všeobecnosti pozitívny. Čelil výzve previesť organizáciu cez nové prostredie po studenej vojne, keď musel riešiť viac zložitejších problémov. Využil pozíciu, ktorej sa hovorí aj sekulárny pápež, na to, aby OSN posunul k iniciatívam ako zodpovednosť za ochranu či miléniové ciele,“ reagoval pre Pravdu Courtney Smith, autor knihy Politika a proces v OSN: Globálny tanec. Za Annana v rámci reforiem organizácie vznikli rada pre ľudské práva či komisia pre budovanie mieru.
"OSN a jej členovia neraz nedokázali naplniť očakávania. Ale nie je dôvod, aby sme nevideli mnohé pozitívne veci počas Annanovho pôsobenia. Nikto, kto zastáva post generálneho tajomníka OSN, známy ako najnemožnejšia pozícia na svete, nemôže očakávať, že sa ho nedotknú konflikty v Bezpečnostnej rade a osobné problémy. Platilo to aj pre Annana. Ale jeho osobná legitimita, snaha o modernizáciu a reformu OSN a jeho činy a ochota posúvať hranice toho, čo si zaslúži medzinárodnú pozornosť, budú mať trvalý vplyv na organizáciu a jej členov,“ uviedol pre Pravdu Smith, ktorý pôsobí na Seton Hall University v New Jersey.
Annan viedol OSN po Butrusovi Butrusovi-Ghálím, ktorého druhý päťročný mandát odmietli Američania. Ghanský diplomat sa však sám veľmi rýchlo stal terčom kritiky Washingtonu, najmä po vojne v Iraku v roku 2003.
"Bol to intelektuál a dobre otestovaný technokrat. Vnímali ho ako voľbu USA. Annana si však obľúbili všetky členské štáty ako šikovného a ľudského vyjednávača. Verejne vystúpil a opakovane kritizoval Spojené štáty za ich politiku v Iraku. Od tajomníckej zodpovednosti sa tak výrazne posunul smerom k takpovediac generálskej časti svojej funkcie,“ uviedol pre Pravdu Hugh Dugan z Centra pre štúdie OSN a globálneho riadenia na Seton Hall University, ktorý v rokoch 1989 až 2015 pôsobil ako americký diplomat v OSN a spolupracoval s Annanom.
"Byť generálnym tajomníkom OSN je veľmi náročné. Sú tam Rusi aj Američania. Annan si pri obrovských tlakoch, ktoré sú a budú prirodzené, dokázal zachovať svoju hlavu, líniu a nezávislosť. V tom je jeho odkaz veľmi výrazný,“ dodal Kukan.