„Pred päťdesiatimi rokmi sovietska invázia do Československa zlikvidovala pražskú jar. Ale túžba po slobode a demokracii prežila a je jadrom toho, čo dnes spája Európu,“ napísal Tusk.
„Pri tomto výročí si pripomíname tragickú stratu životov a vzdávame hold odvahe a hrdinstvu tých – a mnohí z nich boli študenti, – ktorí vzdorne stáli pred tankami a zbraňami,“ uviedol Juncker. Podľa predsedu EK je ale tiež na mieste pripomenúť si, že za slobodu a dodržiavanie ľudských práv je treba bojovať každý deň.
Podľa Tajaniho je „tragédia“ augustovej okupácie pripomienkou obzvlášť pre mladých ľudí, že sloboda nie je samozrejmosťou a že neexistuje alternatíva k jednotnej a úspešnej Európe. Šéf Európskej ľudovej strany Weber v utorok pridal na twitter príspevky v češtine aj slovenčine. „Spomeňme si s úctou na obete tejto smutnej udalosti a na tých, ktorým následná normalizácia zničila životy. A nepripusťme zľahčovanie a prekrúcanie histórie,“ napísal.
Pohľad na sovietsky tank pred svojím domom označila za jednu zo svojich najstarších spomienok česká eurokomisárka Věra Jourová. „… ovplyvní vás to na celý život. Preto považujem obranu demokracie za najdôležitejšiu úlohu pre nás všetkých: Čechov, Slovákov, Európanov,“ uviedla na twitteri.
Heiko Maas: Slobodu všetkých a navždy nie je možné potlačiť
Násilné ukončenie pražskej jari ukazuje, že je možné slobodu na čas potlačiť. Slobodu všetkých a navždy sa ale potlačiť nedá, je presvedčený nemecký minister zahraničia Heiko Maas. V deň 50. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy to napísal na twitteri.
Šéf nemeckej diplomacie tiež poznamenal, že túžba ľudí po slobode bola základom zjednotenia Európy a dnes je aktuálna ako nikdy predtým.
K udalostiam augusta 1968 sa na twitteri vyjadrila tiež opozičná strana Ľavica, ktorá vznikla v roku 2007 zlúčením východonemeckých postkomunistov a skupiny odpadlíkov od sociálnej demokracie. „S pražskou jarou si spájame nasadenie pre socializmus s ľudskou tvárou a pokus spojiť demokraciu a socializmus. Toto tak dôležité oživenie násilne ukončil vpád sovietskych tankov,“ uviedla strana.
Okupáciu Československa na svojom účte pripomínajú aj niektoré verejné inštitúcie, vrátane Nemeckého historického múzea alebo Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie.
Van der Bellen: Myšlienky Pražskej jari viedli po 20 rokoch k zvratu
Aj najvyšší rakúski ústavní činitelia si v utorok pripomenuli 5O. výročie násilného potlačenia obrodného procesu v bývalom Československu a obete invázie vojsk piatich krajín niekdajšej Varšavskej zmluvy.
Rakúsky spolkový prezident Alexander Van der Bellen konštatoval, že víťazstvo ideí Pražskej jari o 20 rokov neskôr ukázalo, že sa „oplatí bojovať za slobodu a základné európske hodnoty“. Hlava alpskej republiky súčasne pripomenula, že Československo sa pred polstoročím na obdobie jednej jari prihlásilo späť do slobodnej Európy, aby tento experiment napokon brutálne potlačila sila. Myšlienky Pražskej jari však žili ďalej a o 20 rokov neskôr viedli k zvratu v dejinách starého kontinentu, poznamenal Van der Bellen a dodal, že pre Rakúsko bol vstup armád piatich krajín Varšavskej zmluvy do Československa zaťažkávajúcou skúškou politiky neutrality. Rakúske obyvateľstvo prijalo a postaralo sa akoby samozrejme o tisícky utečencov, pripomenul podľa tlačovej agentúry APA.
„Demokracia a sloboda prejavu potrebuje aj dnes aktívnu ochranu“
Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz si pripomenul obete invázie do Československa, ako aj tých, ktorí museli opustiť vlasť. „Udalosti z roku 1968 sú aj varovaním, že demokracia a sloboda prejavu v Európe potrebujú aj v súčasnosti našu aktívnu ochranu,“ zdôraznil šéf rakúskej spolkovej vlády.