Ruský komentátor opísal pražskú jar ako farebný prevrat, komunistov vraj lynčovali

Politológ Alexander Vedrussov v ruskom denníku Izvestija napísal komentár, ktorý okupáciu z roku 1968 opisuje ako snahu USA o prevrat.

21.08.2018 12:19
debata (84)

Pražská jar bol prvý z „farebných prevratov“ zosnovaných Spojenými štátmi, a vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 len reagoval na lynčovanie komunistov a ďalšie zverstvá a odohral sa na žiadosť Alexandra Dubčeka, tvrdí sa v článku, ktorý dnes zverejnil ruský denník Izvestija.

„Komu by sa páčilo, že do jeho krajiny vstupujú cudzie tanky. Aj keď ich posádky boli ukážkovo mierumilovné (dokonca hlavne boli otočené vzad na znamenie, že sa nechystajú strieľať), je jasné, že sama prítomnosť cudzích vojsk podpichuje. Ale nech naši priatelia čestne povedia, ako by sa zachovali na našom mieste,“ píše autor, politológ Alexander Vedrussov.

„Mal Sovietsky zväz inú možnosť? Veď rozhodnutie o vstupe vojsk sa prijímalo na pozadí masového trestania komunistov v ČSSR: ľudí jednoducho chytali na ulici a lynčovali. Tieto zverstvá dobre zorganizovaného davu bolo nevyhnutné zastaviť. A to tiež urobili vojská krajín Varšavskej zmluvy v noci na 21. augusta 1968. “

Dubček vraj žiadal o pomoc

Denník Izvestija článok ukončil slovami, že názor autora sa nemusí zhodovať s názorom redakcie. Vedrussov podľa dostupných údajov pôsobil ako asistent komunistického poslanca, alebo vystupoval v mene Stalinovho protikorupčného výboru. Teraz sa tituluje ako riaditeľ analytického centra StrategPro.

Ku krajnému opatreniu siahli vodcovia sovietskeho bloku podľa Vedrussova nie svojvoľne, ale v reakcii „na prosbu samého Československa, jasne vyjadrenú Alexandrom Dubčekom v telefonickom rozhovore s Leonidom Brežnevom 16. augusta“, tvrdí autor.

„V Prahe chápali, že situácia s vôbec nie pokojnými protestmi zašla príliš ďaleko a vyžaduje zásah zvonku,“ dodáva. Ani Česi, ani Slováci podľa neho netúžili po tom, aby ich vlasť upadla do neriadeného chaosu.

Globálny trend

"Urážka a rozhorčenie Čechov voči ZSSR sa dá pochopiť a objasniť. Ale buďme objektívni a nestranní: vari si možno predstaviť, že Česko vyjadruje rovnaké hlasné výhrady k Británii a Francúzsku za katastrofálnu Mníchovskou dohodu? Kedy doslova vydali Československo nacistickému Nemecku k roztrhaniu. Alebo k Američanom, ktorí vo februári a marci 1945 ‚omylom‘ bombardovali Prahu, ktorú si ‚pomýlili‘ s Drážďanmi, " poznamenáva.

„Ale vyčítať Rusom skutočné i domnelé chyby z dávno minulých rokov, len si ráčte. To je akýsi globálny trend,“ dodáva autor.

A kladie si otázku, prečo sa zabúda na fakt, že ZSSR chcel zachrániť Československo, zradené Západom, pred nacistickou agresiou. Keby nebolo kategorického nesúhlasu Poliakov s vpustením sovietskych vojsk na pomoc Čechom, najkrvavejšej vojne v dejinách ľudstva by bolo možné sa vyhnúť.

Brať si príklad z Rusov

Z hľadiska historického odpustenia a zmierenia by si národy Európy mali podľa článku vziať príklad z Rusov: vo vojne utrpeli najhoršie straty, Sovietov po miliónoch strieľali, upaľovali, hnali na nútené práce, ale vyrovnávajú si snáď s niekým historické účty? „Ani vtedy, ani teraz. Hoci na to máme nepopierateľné morálne právo. Ako žiadny iný národ v Európe,“ tvrdí autor.

„Ponechajme v úvodzovkách okolnosť, že podľa všetkých kľúčových známok bola ‚pražská jar‘ zrejme prvým ‚farebným prevratom‘, čo je mimoriadne úspešný nástroj americkej ‚mäkkej sily‘, ktorý naďalej takmer bezchybne slúži cieľom politiky USA. V danom kontexte to nie je až tak zásadné. Dôležité je to, že súčasné Rusko ani na sekundu nemá v úmysle hrabať sa v historickej krivde, ale usiluje o rovnoprávnu spoluprácu so všetkými európskymi štátmi v mene spoločného dobra. Česko, nehľadiac na komplikácie vo vzťahoch, považuje za priateľskú krajinu, akokoľvek takýto prístup v Prahe nezdieľajú ani zďaleka všetci. Vyvodzovať poučenie z minulosti je nevyhnutné. Ako z kladných, tak záporných období a udalostí. Len sa nesmie uviaznuť, zaboriť sa v minulosti, keď to bráni vidieť objektívny obraz a svorne bojovať za mier, bezpečnosť a zhodu na spoločnom kontinente.“

84 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #August 68 #denník Izvestija #50 rokov od okupácie Československa