Porošenko: Dočerta, kde berie (Putin) toľkých obhajcov

Pečorský obvodný súd v Kyjeve poveril generálnu prokuratúru vyšetrovaním pre podozrenie z možnej vlastizrady prezidenta Petra Porošenka. Informoval o tom poslanec parlamentu Vitalij Kuprij. Hlava štátu, najvyšší veliteľ, patrí medzi viacerých zodpovedných za drvivú vojenskú porážku z roku 2014 v bitke s ozbrojencami samozvanej Doneckej ľudovej republiky o mesto Ilovajsk, známej aj ako Ilovajský kotol. Konkrétne ide o vtedajšieho náčelníka generálneho štábu Viktora Mužečka, exministra obrany Valerija Heleteja, bývalého veliteľa vojenskej operácie na Donbase Petra Litvina, ako aj o Anatolija Matiosa, hlavného prokurátora.

23.08.2018 09:00
Serbia Ukraine Foto: ,
Na začiatku predvolebnej kampane čelí ukrajinský prezident Petro Porošenko podozreniu z vlastizrady.
debata (40)

„V prípade obvinenia prezidenta by mohlo na prvý pohľad isť o predvolebný ťah jeho politických rivalov,“ počuť od viacerých ukrajinských politológov v súvislosti s práve začatou kampaňou pred prezidentskými voľbami v marci 2019. Ibaže masakrou sa už zaoberala aj ľudskoprávna misia OSN na Ukrajine. Rozhodnutie kyjevského súdu nasledovalo iba niekoľko dní po jej výzve adresovanej Kyjevu s cieľom „vyšetriť tragédiu, potrestať zodpovedných a opatreniami kompenzovať obete a ich pozostalých“.

„Po štyroch rokoch vyšetrovania niet plnohodnotných záverov týkajúcich sa porušovania ľudských práv, ako aj medzinárodného humanitárneho práva. Sústredili sme sa na civilistov, ale aj na ľudí, ktorí odmietli účasť na bojových operáciách,“ citujú agentúry Fionu Fraserovú, šéfku monitorovacej misie OSN na Ukrajine.

Kritika do vlastných radov

Prezidenta Porošenka, aspoň podľa jeho stredajších výrokov, však viac ako možné obvinenie z vlastizrady znepokojuje čoraz väčší počet ukrajinských politológov, ktorí majú často rovnaké názory ako ruský prezident Vladimir Putin.

„Ako prezident som šokovaný, kde dočerta berie (Putin – pozn. red.) toľko obhajcov na súčasnej ukrajinskej politickej scéne. Som šokovaný z toho, ako sa pokúšajú zbaviť ho zodpovednosti za vojnu a usilujú sa z nej obviniť Ukrajinu,“ nezdržal sa prezident Porošenko kritiky „do vlastných radov“. Zároveň pripomenul Ukrajincom, ktorí ho čoraz menej podporujú a sú znechutení (ne)riešením situácie v Donbase, že „mierový kľúč nie je v Kyjeve ani vo Washingtone či v Bruseli, ale leží v Kremli“. Moskva však stále prízvukuje, že nemá nič spoločné s udalosťami na juhovýchode Ukrajiny a že má záujem o prekonanie krízy na Ukrajine.

Kyjevský politológ Kosť Bondarenko je presvedčený, že téma situácie na juhovýchode krajiny nebude hrať dôležitú úlohu v predvolebnom boji. „Väčšina kandidátov neráta s tamojšími hlasmi. Pre nich je Donbas zbytočnou substanciou. Zmena nastane, iba ak zatelefonujú z Washingtonu: "Rozhodli sme sa, že zajtra musí byť mier!“

Kyjev nemá záujem

Na už spomínanom Porošenkovom „zozname“ kritizovaných ukrajinských politológov je pravdepodobne aj vojenský odborník Oleh Ždanov, ktorý v prenose ukrajinskej televízie NewsOne otvorene obvinil súčasné politické vedenie v Kyjeve zo zámerného blokovania skutočného vyšetrenia okolností masakry v Ilovajsku.

„Nik za to neponesie zodpovednosť, pretože má na tom záujem osobne prezident Porošenko,“ vyhlásil ukrajinský odborník a zároveň divákom pripomenul, že to bol práve prezident, kto ovplyvnil ukončenie činnosti komisie poverenej vyšetrovaním tragédie.

Tymošenková aj nacionalisti „zbroja“

Podľa najnovšieho prieskumu má Porošenko iba osempercentnú podporu. Možno aj to je dôvod, prečo oficiálne váha s ohlásením kandidatúry. V rebríčku popularity zatiaľ stále vedia líderka Baťkivščiny (Vlasť) Julia Tymošenková so 17,1 percenta. Volebnú kandidatúru už ohlásil aj Nikola Kochanivskij, líder Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorá má neonacistickú minulosť. Napriek tomu v máji 2015 jej členom udelil Porošenko nielen na Ukrajine kritizovaný štatút „bojovníkov za nezávislosť“.

Ilovajský kotol

Bitka medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a ozbrojenými silami samozvanej Doneckej ľudovej republiky v okolí mesta Ilovajsk trvala od 7. augusta do 2. septembra 2014. Skončila sa víťazstvom separatistov, ktorým sa podarilo udržať kontrolu nad mestom a spôsobiť vládnym silám veľké straty. Podľa OSN si boje vyžiadali 366 životov ukrajinských vojakov a zranenie utrpelo ďalších 429. Do zajatia padlo asi 300 vládnych vojakov a príslušníkov tzv. dobrovoľníckych práporov zložených z nacionalistických radikálov. Zahynulo aj 36 civilistov a 600 domov bolo zničených. Podľa pôvodnej dohody vládne sily mohli opustiť bojisko bez obrnených vozidiel a munície. Namiesto toho sa pokúsili preraziť obkľúčenie. Nasledoval protiútok separatistov. Z tragédie hlavne 53. brigády dodnes obviňujú ukrajinských veliteľov, ktorí podcenili situáciu. Podľa vyšetrovateľov masaker spôsobil nedostatok koordinácie a plánovania a ignorovanie spravodajských informácií.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #prezidentské voľby na Ukrajine