Od vlaňajšieho augusta, keď mjanmarská armáda začala v Arakanskom štáte na severe krajiny ťaženie, do Bangladéša utieklo vyše 700 000 príslušníkov tejto menšiny. Tisíce ďalších pri násilnostiach zabili. OSN operácie mjanmarskej armády, ktoré spustil útok rohingských povstalcov na stanovište polície v Arakanskom štáte vlani v auguste, už skôr označila za etnickú čistku.
„25. august – čierny deň,“ znel jeden z transparentov, ktorí utečenci na spomienkovej akcii držali v rukách. „Chceme spravodlivosť,“ bolo napísané na ďalšom. „Sme Rohingovia, sme moslimovia, boli sme vyhnaní z našej krajiny, z našich domovov,“ povedal prítomným jeden z rečníkov. „Chceme spravodlivosť. Chceme späť domov,“ dodal.
Exodus Rohingov ohrozuje prechod Mjanmarska k demokracii po desaťročiach vojenskej vlády a kazia povesť mjanmarskej civilnej vodkyne a nositeľky Nobelovej ceny za mier Do Aun Schan Su Ťij v zahraničí.
Jej vláda odmieta väčšinu obvinení zo zverstiev, ktoré vzniesli utečenci voči bezpečnostným zložkám. Podľa mjanmarských úradov bolo vojenské ťaženie oprávnenou reakciou na násilné útoky povstalcov z radov rohingského etnika, ktorého príslušníkov Mjanmarsko považuje za nelegálnych prisťahovalcov z Bangladéša a odmieta im udeliť občianstvo.
Hoci Mjanmarsko tvrdí, že je pripravené prijať Rohingov späť, a postavilo pre navrátilcov tranzitné centrá, pokračujúci prílev utečencov svedčí o tom, že riešenie krízy v Arakanskom štáte je v nedohľadne. Len za august prišlo do Bangladéša ďalších 150 rohingských utečencov, od začiatku roka ich bolo takmer 13 000.