Foto: Profimedia
V Európe sa zreteľne upevňujú pozície populistov, o čom názorne svedčia napríklad výsledky volieb v Taliansku alebo v Rakúsku. Nehrá to do karát Rusku?
Viete, my sa snažíme neuvažovať týmto spôsobom a v tejto sústave pojmov. Z praktického hľadiska je dôležité pochopiť, že ruská zahraničná politika nemá ideologické sfarbenie a hlavným kritériom, podľa ktorého hodnotíme našich partnerov, je stupeň ich ochoty rozvíjať rovnocenné a obojstranne výhodné vzťahy s Ruskou federáciou na základe dodržiavania medzinárodného práva a vzájomného rešpektovania záujmov. V tomto zmysle pre nás nehrá veľkú rolu stranícka alebo ideologická príslušnosť tých alebo oných politických síl, ktoré prišli k moci v dôsledku demokratického prejavu vôle občanov.
Rusko je otvorené pre konštruktívnu spoluprácu so všetkými partnermi, a to nielen v Európe, ktorí prejavia ústretový záujem. Pritom sme pripravení na súčinnosť v tom rozsahu, s ktorým súhlasia naši partneri. Na tomto základe vítame vôľu vlád celého radu európskych krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko, udržiavať s Ruskom vzájomne rešpektujúci dialóg. Som presvedčený, že prevažná väčšina obyvateľov Európy má záujem na mierovom a prekvitajúcom kontinente a vôbec si neželajú, aby sa vrátila konfrontácia z čias studenej vojny.
Myslím, že netreba hovoriť o tom, že samotné Rusko je tiež európskou krajinou a Európska únia nie je len naším susedom, ale aj veľmi dôležitým obchodným a hospodárskym partnerom. Preto samozrejme veľmi pozorne sledujeme politické a sociálne procesy, ktoré prebiehajú v európskych štátoch. Isteže nám nie je jedno, čo sa deje „pred našimi dverami“.
Rusko je otvorené pre konštruktívnu spoluprácu so všetkými partnermi, a to nielen v Európe, ktorí prejavia ústretový záujem.
Čo sa týka toho, že v otázke boli niektorí politici označení za populistov, tak ja by som sa radšej určite vyhol takémuto nálepkovaniu, namiesto toho by som hovoril o tom, že ide o politikov, ktorí vo voľbách dostávajú hlasy mnohých občanov európskych krajín. To znamená, že títo politici svojimi myšlienkami a akčnými programami dokázali vystihnúť nádeje voličov, a teda aj ponúknuť svoje recepty na vyriešenie problémov, s ktorými dnes zápasí Európa.
Rusko je obviňované, že zasahuje do vnútornej politiky iných štátov (vrátane predvolebnej kampane v USA), pričom využíva sociálne siete, napríklad aj Facebook. V západných médiách sa objavujú správy, že v tom má prsty petrohradská Agentúra pre internetové výskumy.
Hneď chcem povedať, aby nevznikli nijaké pochybnosti: nikdy nezasahujeme do vnútorných záležitostí iných štátov. To nie je naša metóda. V tom, mimochodom, spočíva náš zásadný rozdiel od tých krajín, pre ktoré sa takáto prax stala hádam najobľúbenejším nástrojom na presadzovanie vlastných geopolitických záujmov. Stačí ako príklad spomenúť vonkajšie zasahovanie do udalostí „arabskej jari“ alebo vyprovokovanie protiústavného prevratu na Ukrajine. Mimochodom, už mnoho rokov zaznamenávame neustále pokusy o zasahovanie do vnútropolitických procesov v Rusku. Takže tí, čo nás z niečoho obviňujú, majú sami, ako sa hovorí, maslo na hlave.
Čo sa týka protiruskej informačnej kampane, ktorá sa v poslednom čase roznecuje v nebývalom rozsahu, chcel by som poznamenať, že obvinenia z „ruského zasahovania“ do prezidentských volieb v USA sa šíria už dva roky. Možno odôvodnene tvrdiť, že táto kampaň má výlučne vnútroamerický pôvod, lebo demokratická stranícka špička, ktorá ju rozpútala, prehrala voľby, a namiesto toho, aby to uznala a potichu sa stiahla, vytiahla na ospravedlnenie svojho krachu tromf s akýmisi imaginárnymi „ruskými hackermi“ a začala spoločenskému vedomiu podsúvať myšlienku o neexistujúcom „sprisahaní s Ruskom“ zameranú proti víťaznému republikánskemu kandidátovi. Čestné slovo, úprimne sa čudujem, ako ľahko sa podarilo dosiahnuť, aby sa debata o tejto téme, ktorá nemá racionálny základ, dostala do centra vnútroamerickej spoločensko-politickej diskusie.
Po celý čas naliehavo žiadame amerických kolegov, aby nám poskytli nejaké faktické dôkazy. Lenže dôkazy jednoducho neexistujú. Už druhý rok navrhujeme Američanom vytvoriť dvojstrannú pracovnú skupinu pre kybernetickú bezpečnosť, kde by sa prediskutovávali a zdolávali vzájomné obavy, ktoré sú okrem iného spojené aj s ovplyvňovaním elektorálnych procesov v oboch štátoch. Washington sa však profesionálnej výmene názorov vyhýba – viesť vecný dialóg podľa všetkého nie je ochotný.
Čo sa týka petrohradskej Agentúry pre internetové výskumy, o ktorej ste sa zmienili, tak táto spoločnosť sa v Amerike súdnou cestou bráni proti obvineniam vzneseným proti podnikateľovi Jevgenijovi Prigožinovi a jeho spolupracovníkom. Na túto tému sa už verejne vyjadril aj prezident V. V. Putin. Po prvé, ruský štát s tým nemá nič spoločné. Keby sme to porovnali s americkými reáliami, tak napríklad taký pán George Soros má aké všelijaké aktivity. Skúste sa na to spýtať amerického ministerstva zahraničných vecí, a ono odpovie, že to je jeho súkromná vec, že americká vláda s tým nemá nič spoločné. Okrem toho údajne nerobí nič, čo by bolo v rozpore so zákonom.
Po druhé, vari niekto vážne verí, že ruský majiteľ reštaurácie pridávaním nejakých postov na sociálne siete môže ovplyvniť voľby v takej veľmoci ako Spojené štáty? Samotný predpoklad, že by sa to mohlo stať, podľa mňa obracia na posmech celý politický systém Spojených štátov, lebo podáva tamojšiu demokraciu ako „domček z karát“.
K tomu, čo som povedal, by som chcel ešte dodať, že Rusko už pred 20 rokmi vystúpilo s iniciatívou, aby sa o problematike informačnej bezpečnosti diskutovalo na pôde Organizácie Spojených národov. V súčasnosti naša krajina na rôznych platformách naliehavo vyzýva svetové spoločenstvo, aby počas nastávajúceho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN bola prijatá rezolúcia, ktorá bude upravovať zásady zodpovedného správania štátov v informačnom priestore. Vychádzame z toho, že práve taký dokument bude spoľahlivou ochranou pred pokusmi o porušovanie štátnej suverenity v digitálnom prostredí.
Po dlhom očakávaní sa v Helsinkách uskutočnilo stretnutie Vladimira Putina a Donalda Trumpa, pričom si títo dvaja (ako sa sami priznali) nie celkom navzájom dôverujú. Rokovania sa však napriek tomu konajú. Čo sa reálne zmení po takých stretnutiach v dvojstranných vzťahoch a vo svetovej politike?
Skutočne by bolo naivné predpokladať, že po summite medzi Ruskom a USA nastane úplná dôvera. Je celkom prirodzené, že každý z prezidentov obhajuje záujmy svojho štátu, čo V. V. Putin aj spomenul na tlačovej konferencii o výsledkoch rokovaní s D. Trumpom v Helsinkách 16. júla. Ale máme bezpochyby aj zhodné záujmy tak v otázkach bilaterálnej, ako aj medzinárodnej agendy. Je tiež zrejmé, že negatívna dynamika vzťahov škodí obom krajinám, vytvára nové riziká pre celú architektúru medzinárodnej bezpečnosti.
Skutočne by bolo naivné predpokladať, že po summite medzi Ruskom a USA nastane úplná dôvera. Je celkom prirodzené, že každý z prezidentov obhajuje záujmy svojho štátu.
V Helsinkách čelní predstavitelia štátov potvrdili obojstrannú snahu o hľadanie styčných bodov a možností na prekonanie existujúcich rozporov. Zhodli sa, že v celom rade oblastí je veľmi potrebná rusko-americká spolupráca na konštruktívnom a vzájomne výhodnom základe. Konkrétne sa to týka zachovania strategickej stability, boja proti medzinárodnému terorizmu a iným súčasným výzvam, urovnania regionálnych krízových situácií, rozvoja dvojstranných obchodných a hospodárskych stykov. V súčasnosti sa rozpracúvajú konkrétne kroky, ktoré by bolo možné podniknúť za účelom nadviazania efektívnej spolupráce v rozličných smeroch.
Problémom je však to, že na vzťahoch sa rovnako ako predtým veľmi odzrkadľuje vnútropolitická konjunktúra v USA. Ako som už spomínal, isté sily vo washingtonských mocenských štruktúrach rozpútavajú rusofóbsku hystériu a usilujú sa zablokovať akékoľvek pozitívne zmeny v bilaterálnych záležitostiach. Nie je náhoda, že D. Trump sa okamžite po helsinskom stretnutí stal terčom kritiky zo strany oponentov a v Kongrese sa pustili do prípravy nových iniciatív zameraných proti Rusku.
Foto: SITA/AP, Mikhail Klimentyev
V tejto situácii sa americká vláda správa nie celkom dôsledne. Napriek ubezpečeniam Američanov o tom, že sú ochotní viesť dialóg, máme rovnako ako predtým do činenia s nepriateľskými krokmi, ktoré vyhrocujú už beztak zložitú situáciu v našich vzťahoch. 8. augusta boli napríklad vyhlásené nové protiruské opatrenia pod zámienkou našej údajnej účasti v „kauze Skripaľovcov“. Zároveň nemeškali a začali sa nám vyhrážať, že nátlak sa bude stupňovať, ak Spojené štáty nepresvedčíme, že chemické a biologické zbrane už nepoužívame. Také požiadavky sa nedajú brať vážne. Sú čudné, najmä ak vezmeme do úvahy, že my sme náš chemický arzenál na rozdiel od Spojených štátov úplne zlikvidovali, čo potvrdila aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní. Čo sa nás týka, budeme aj naďalej postupovať pokojne a pragmaticky, pričom budeme reagovať na všetky útoky v súlade s princípom vzájomnosti. Pochopiteľne, snaha rozprávať sa s Ruskom jazykom ultimát nemá perspektívu. Zároveň zostávame otvorení pre budovanie normálnych vzájomne rešpektujúcich vzťahov s Washingtonom na základe reálneho zohľadnenia obojstranných záujmov.
Ukrajina vo vzťahu k Rusku je pre západné krajiny jednou z najzložitejších tém. Tie chápu pripojenie Krymu k Rusku ako anexiu, a preto zaviedli protiruské sankcie. Moskva zareagovala na tento krok zavedením vlastných odvetných opatrení. Je možné vrátiť Krym Ukrajine za účelom urovnania vzniknutých rozporov?
Táto téma je definitívne uzavretá. Krym je neoddeliteľnou súčasťou Ruskej federácie. V súčasnosti je úplne dovŕšený proces integrácie polostrova do celoruského politického, právneho, sociálno-ekonomického priestoru. Podľa plánu sa budujú kľúčové objekty regionálnej infraštruktúry. Na obyvateľov polostrova sa vzťahujú všetky vymoženosti sociálneho zabezpečenia a podpory stanovené ruskou legislatívou. Na Kryme panuje atmosféra národnostného súladu, a to najmä vďaka tomu, že sa zohľadňujú záujmy všetkých národností.
Ministerstvo: Krym je územím Ukrajiny
Pozícia Slovenska je od anexie Krymu jasná a nezmenila sa. Slovenská republika ako suverénny štát, ale aj v súlade so spoločnou pozíciou členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie považuje Krym za územie Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Pre TASR to uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR v reakcii na vyjadrenia Lavrova.
MZVaEZ dodáva, že Slovensko ako zodpovedný člen uvedených organizácií prispieva do konštruktívnej diskusie k jednotlivým témam vrátane sankcií voči Ruskej federácii. „A dodržiavame závery, na ktorých sa členské štáty dohodnú,“ doplnil hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel. Uviedol tiež, že slovenská diplomacia, tak ako aj diplomacie ostatných krajín sveta, monitoruje a vyhodnocuje situáciu v jednotlivých štátoch, čo sa týka aj anektovaného Krymu. „Tieto informácie a analýzy sú však interného charakteru,“ uzavrel.
Chcem zdôrazniť, že pripojenie Krymu k Rusku prebehlo prísne v súlade s medzinárodným právom. Obyvatelia polostrova realizovali svoje právo na sebaurčenie zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov po tom, čo v Kyjeve došlo k protiústavnému prevratu a zo strany ukrajinských ultranacionalistov začali zaznievať otvorené hrozby na adresu po rusky hovoriacich obyvateľov Krymu. Vôľa obyvateľov polostrova vyjadrená v referende im zaistila, že sa vyhli bratovražednej vojne, akú kyjevská vrchnosť rozpútala proti vlastným občanom na juhovýchode Ukrajiny v Donbase.
Predstavitelia zahraničných spoločensko-politických a podnikateľských kruhov, a to aj európskych, ktorí prichádzajú na Krym, sa môžu na vlastné oči presvedčiť, že Krymčania neľutujú svoju voľbu, vďaka ktorej v marci 2014 spojili svoj osud s Ruskom. Využívam túto príležitosť a pozývam čitateľov novín, aby prišli na Krym a sami sa presvedčili, ako dnes polostrov žije a ako sa reálna situácia líši od tých prapodivných opisov, ktoré občas čítame v európskej tlači.
Rusko vojensky podporuje vládu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý podľa informácií z mnohých zdrojov neváhal použiť proti vlastným občanom otravné látky. Čo vedie Moskvu k tomu, aby podporovala režim v Damasku?
Ruskí vojaci sa na území Sýrie nachádzajú na pozvanie legitímnej vlády tejto krajiny a pomáhajú sýrskemu ľudu v jeho boji proti medzinárodnému terorizmu. Pripomeniem, že v polovici roku 2015 ISIS veľmi intenzívne rozširoval svoj „kalifát“ a pod jeho nadvládou bolo v uvedenom čase takmer 70 % sýrskeho územia. Zločinné aktivity teroristických zoskupení presiahli hranice Blízkeho východu a nadobudli globálny charakter. V rozličných častiach sveta vrátane európskych miest boli spáchané krvavé teroristické činy. Európu zaplavili prúdy utečencov. Opatrenia takzvanej koalície proti Islamskému štátu na čele s USA, ktorá bola vytvorená bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a pôsobila bez koordinácie so sýrskou vládou, boli len veľmi málo účinné. Vďaka rozhodnému pôsobeniu ruskej armády a s podporou energických diplomatických krokov bol zasadený zdrvujúci úder tak prívržencom Islamského štátu, ako aj iným teroristickým zoskupeniam, ktoré, opakujem, predstavovali naozaj vážne ohrozenie pre celé svetové spoločenstvo. Najdôležitejšie je, že sa podarilo zachovať sýrsku štátnosť.
Hlavným zámerom našich úsilí v Sýrii dnes aj naďalej zostáva prispieť k dosiahnutiu čo najrýchlejšieho urovnania na základe Rezolúcie č. 2 254 Bezpečnostnej rady OSN s prihliadnutím na závery Kongresu sýrskeho národného dialógu v Soči. Rusko spolu s partnermi vyvíja iniciatívu na návrat sýrskych utečencov a vnútorných presídlencov do miest ich pôvodného bydliska. Teraz je na rade veľká práca na obnove zničenej infraštruktúry a hospodárstva krajiny.
Čo sa týka obviňovania vlády Sýrskej arabskej republiky z používania chemických zbraní, tak doteraz neboli predložené nijaké dôkazy, a to ani v kauze široko pertraktovaného incidentu v meste Dúmá, ku ktorému došlo 7. apríla tohto roku. Na mieste neboli zistené ani stopy použitia chemických zbraní, ani obete alebo poškodení, ani svedkovia. Zato sa našli tí, čo sa zúčastnili na nakrúcaní záberov z údajnej „záchrany obetí chemického útoku“, ktoré zinscenovali smutne známe Biele prilby.
Napriek absencii dôkazov dňa 14. apríla Spojené štáty a ich spojenci, porušujúc základné princípy medzinárodného práva, v rozpore s duchom a literou Charty OSN, masívne zaútočili na sýrske územie raketami a ohrozili tak celý proces urovnania v tejto krajine. To je názorný príklad, kto a ako pôsobí v Sýrii.
Prezident USA D. Trump vyhlásil, že projekt ropovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka rozdeľuje Európu. Podľa vás ide o politické alebo o ekonomické argumenty?
Špekulácie o tom, že Rusko sa údajne snaží oslabiť alebo rozbiť Európu, sú absurdné. Stále sme za rozvoj širokej rovnoprávnej spolupráce na celom európskom kontinente na základe princípu rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. Práve riešenie tejto úlohy sledovala známa iniciatíva prezidenta V. V. Putina zameraná na vytvorenie jednotného hospodárskeho a humanitárneho priestoru od Atlantického až po Tichý oceán.
Nord Stream 2 má výlučne komerčný charakter. Realizácia projektu má za cieľ diverzifikovať trasy dodávok plynu, eliminovať tranzitné riziká a v konečnom dôsledku uspokojiť rastúci dopyt ekonomík európskych štátov po energetických zdrojoch, posilniť energetickú bezpečnosť celého európskeho kontinentu.
Nord Stream 2 má výlučne komerčný charakter. Realizácia projektu má za cieľ diverzifikovať trasy dodávok plynu, eliminovať tranzitné riziká a v konečnom dôsledku uspokojiť rastúci dopyt ekonomík európskych štátov po energetických zdrojoch, posilniť energetickú bezpečnosť celého európskeho kontinentu. Má mimochodom aj zvýšiť úroveň pozitívnej vzájomnej ekonomickej závislosti medzi Ruskom a Európskou úniou, na ktorej spočívajú obojstranne výhodné vzťahy a stabilita na európskom kontinente.
Čo sa týka vami spomínaného vyhlásenia prezidenta Spojených štátov, je nám jasné, čo bolo jeho cieľom: presadzovanie amerických ekonomických a energetických záujmov v Európe. Konkrétnym cieľom je donútiť členské štáty Európskej únie, aby financovali výstavbu drahej infraštruktúry a začali nakupovať od Spojených štátov skvapalnený zemný plyn, ktorého cena je o 30 – 40 % vyššia, ako cena plynu dopravovaného plynovodom z Ruska. Je na Európanoch, ktorý variant sa im lepšie páči.
Slovensko podporuje protiruské sankcie Európskej únie, ale zároveň v súvislosti s tzv. kauzou Skripaľovcov nevykázalo ani jedného ruského diplomata a zastáva v tejto otázke zdržanlivé stanovisko. Aké miesto má Slovensko v ruskej zahraničnej politike a ako sa vyvíjajú naše bilaterálne vzťahy?
Tohto roku si pripomíname dvadsiate piate výročie nadviazania diplomatických stykov. V priebehu minulých rokov naše štáty dosiahli vysokú úroveň vzájomnej dôvery. S uspokojením konštatujem obojstrannú vôľu naďalej rozvíjať bilaterálnu spoluprácu.
Stále pretrváva vzájomne rešpektujúci politický dialóg. Vysoko si cením dobré vzťahy so svojím slovenským kolegom M. Lajčákom. Upevňujú sa medziparlamentné styky, konkrétne v novembri minulého roka sa uskutočnila oficiálna návšteva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky A. Danka v Rusku.
Úspešne sa rozvíjajú medziregionálne výmeny. Dnes platí viac než 50 dohôd uzavretých medzi subjektmi Ruskej federácie a miestnymi samosprávami, ako aj s Ministerstvom hospodárstva SR. Intenzívnu činnosť v oblasti upevňovania stykov medzi regiónmi a partnerskými mestami vyvíja Medzinárodná asociácia družobných miest a Združenie miest a obcí Slovenska.
Slovensko je dôležitým obchodným a hospodárskym partnerom Ruska v Európe. Rastie tovarový obrat, ktorý za minulý rok dosiahol 5,3 miliardy dolárov. Ku kladnej dynamike určite prispeje aj lokalizácia výroby slovenských firiem v Rusku.
Rusko-slovenské vzťahy sa tradične vyznačujú bohatou kultúrnou a humanitárnou súčinnosťou. Sme pripravení aj naďalej podporovať príslušné projekty, a to aj tie, ktoré sa v súčasnosti realizujú, na základe programu spolupráce medzi ruským a slovenským ministerstvom kultúry na roky 2018 – 2022, ktorý bol podpísaný v marci 2018.
Naše národy spája nielen kultúrna blízkosť, ale aj slávne stránky spoločného boja proti nacizmu. Sme úprimne vďační slovenskému vedeniu, miestnym úradom aj občanom za úctu k pamiatke sovietskych vojakov, ktorí položili život za oslobodenie vašej krajiny aj celej Európy od hrôzy „hnedého moru“, za starostlivosť o ruské vojenské cintoríny a pamätníky na území Slovenska.