„Je dôležité mať na pamäti, že Nobelova cena, či už za fyziku, literatúru alebo mier, sa udeľuje za hodnotné úsilie alebo úspechy dosiahnuté v minulosti,“ cituje agentúra Reuters tajomníka Nórskeho Nobelovho výboru Olava Njölstada.
Aun Schan Su Ťij podľa neho získala Nobelovu cenu za mier za svoj boj za demokraciu a slobodu až do roku 1991, v ktorom jej bola udelená. Pravidlá upravujúce udeľovanie Nobelových cien ich odňatie neumožňujú, konštatoval Njölstad.
Nórsky Nobelov výbor pozostáva z piatich Nórov, väčšinou bývalých politikov a akademických pracovníkov, a jeho zloženie odráža rôzne sily v nórskom parlamente. Ostatné Nobelove ceny sú udeľované vo Švédsku.
Aj predsedníčka výboru Berit Reissová-Andersenová v minulom roku odmietla výzvy na odobratie Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij. V televíznom rozhovore povedala, že nie je úlohou výboru dohliadať na to, čo laureát robí po tom, ako cenu získa. Dodala, že svoju povesť si musia chrániť samotní laureáti.
Podľa vyšetrovateľov z Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) mjanmarská armáda sa voči Rohingom dopustila masových vrážd a znásilňovania so zámerom spáchať genocídu. Vyšetrovatelia požadujú trestné stíhanie šiestich vysoko postavených predstaviteľov mjanmarskej armády za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva.
Su Ťij, zastávajúca funkciu štátnej radkyne, ktorá zodpovedá úradu premiéra, bola kritizovaná za to, že sa nevyjadrila k zásahu armády v Rakhinskom štáte.