„V centre Donecka, v reštaurácii Separ, explodovala v piatok večer nastražená bomba, ktorej obeťou sa stali dvaja ľudia a desať ďalších utrpelo zranenie,“ informovali oficiálne policajné zdroje v metropole DĽR. Zranenie utrpel aj Zacharčenkov minister financií Alexander Timofejev. Podľa agentúry DNA zahynula aj servírka a explózia zabila aj osobného strážcu a viacerí jeho kolegovia utrpeli zranenie. Práve jeden z nich patrí podľa prvých výsledkov vyšetrovania medzi podozrivých. Ako informovala britská BBC, tesne pred explóziou totiž opustil reštauráciu, ktorej vlastníkom je podľa miestnych médií šéf útvaru ochrany verejných činiteľov. V tejto súvislosti sa Kyjev poponáhľal s tvrdením, podľa ktorého atentát je výsledkom „vnútorného zápasu mocenských špičiek v snahe zachovať si bohatý zdroj obrovských finančných príjmov“.
V samotnom Donecku však od začiatku obvinili z útoku kyjevskú vládnu moc, ktorá otvorene brojí proti odstredivým silám na juhovýchode krajiny. Hlavne s nimi odmieta rokovať, čo je v rozpore s jedným z trinástich bodov Minských dohôd, k plneniu ktorých sa zaviazal aj Kyjev. Podľa polície za mrežami sú už viacerí podozriví z „plánovania útoku a prepojenia na diverznú skupinu vyslanú Kyjevom“. Aj Moskva obvinila ukrajinské vedenie zo zosnovania útoku.
„Existujú všetky dôvody predpokladať, že za vraždou je kyjevský režim, ktorý neraz použil podobné metódy s cieľom odstrániť inak zmýšľajúcich a nepohodlných,“ cituje RIA Novosti Mariu Zacharovovú, hovorkyňu ruského ministerstva zahraničia. Podľa nej Kyjev „nesplnil sľuby o mieri, evidentne sa rozhodol prejsť ku krvavej vojne“. Ukrajinská tajná služba citovaná televíziou 112 však „nevylúčila“, že stopy k vražde Zacharčenka môžu viesť k ruskej tajnej službe, cieľom ktorej bola „likvidácia osoby prekážajúcej Rusom“.
Zacharčenko je ďalším v zozname lídrov separatistov, ktorých zavraždili alebo predčasne odišli zo života za záhadných okolností. Napríklad Vladimir Makovič (54), ktorý stál pri zrode DĽR, zomrel minulý rok v marci. Diagnóza: opuchnutie mozgu. Stalo sa tak mesiac po tom, čo vo vlastnej pracovni pri útoku zahynul aj Michhail Tolstych známy ako Givi. Nasledoval tak ďalšieho z lídrov Arsena Pavlova, prezývaného Motorola. Ako pripomína server Deutsche Welle, za tri roky zahynulo na následky útoku či sa dostalo do nastraženej pasce asi desať lídrov separatistov. Ako napríklad Valerij Bolotov (46), prvý šéf samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) oficiálne zomrel na infarkt. Existuje však dôvodné podozrenie, že ho minulý rok v januári otrávili. Na jeseň v roku 2016 spáchal „samovraždu“ Bolotovov „premiér“ Gennadij Cipkalov (43).